Nadšení nadšenci a nadšení výherci

Ešteže som sa rozhodla predchádzajúci blog písať 2. januára a nie neskôr :). Vďaka tomu, že som sa v myšlienkach pri písaní vrátila naspäť do Laponska, spomenula som si na jednu vec, ktorú som nedokončila.

V Laponsku sme s mojou rodinou chodievali na nákupy do miestneho supermarketu s názvom Jounin Kauppa. Kedysi tento obchod vraj začínal ako malý obchodík. V minulosti ho vlastnil otec súčasného majiteľa. Dnes už je to dokonca slávny obchod, pred nejakým časom v ňom natáčala televízia. Bližšie informácie neviem, o tomto sme sa iba tak zbežne rozprávali s mojou fínskou rodinou.

Pri jednom z našich nákupov som si pri vstupe pri pultoch s ovocím všimla letáky, ktoré obsahovali tipy pre nakupujúcich návštevníkov Laponska.  Leták bol v angličtine a obsahoval prehľadne rozdelené kategórie potravín a nápojov, ktoré možno v supermarkete nakúpiť. V každej kategórii bolo nejaké praktické upozornenie alebo informácia, ktorá sa zišla, napríklad informácia o typickom fínskom produkte alebo o tom, že ovocie a zeleninu treba pred platením najskôr odvážiť. Súčasťou letáku bola aj súťaž pre cudzincov – v letáku boli fínske preklady niektorých potravín. Vrátane štyroch chýb v tom, ako sa správne tieto potraviny po fínsky píšu. Návštevník mal za úlohu identifikovať tieto chyby a odpoveď poslať na e-mailovú adresu uvedenú na letáku. Výhrou boli čokolády Fazer. Nepoznáte fínske čokolády značky Fazer? A poznáte anglické čokolády Cadbury? Ak nepoznáte ani jedny, prišli ste o dve najlepšie čokolády na svete. Z tohto uvedeného dôvodu a z dôvodu, že mi to prišlo veľmi milé, som vyštartovala a začala obiehať pulty s letákom v ruke a orlím zrakom som porovnávala ceduľky s letákom. Úspešne som našla všetky štyri chyby a sľúbila sebe aj mojej fínskej rodine, že sa tie čokolády posnažím vyhrať, keď prídem domov do Lahti. Nuž a prišla som domov do Lahti a zabudla som :). Súťaž končila niečo okolo 2. januára, preto sa teším, že som v ten deň išla písať blog :). Lebo som si spomenula.

Poslala som e-mail so správnymi odpoveďami a písala blog. Už počas toho, ako som blog v ten večer dokončievala, prišiel mi z Laponska e-mail s gratuláciou a s tým, že všetky odpovede sú správne, a som výherca za daný deň. A keďže za predošlý deň výherca nebol žiadny, vyhrávam čokolády za obidva dni :). Keď som sa priznala, že už som Laponsko medzičasom opustila, prišla mi odpoveď, že mi moju výhru pošlú poštou. Mohlo sa stať ešte niečo krajšie? :)

Komunikovala som s človekom, ktorý nie je pôvodom z Laponska. Dokonca ani z Fínska. A dokonca vo Fínsku žije iba niečo vyše roka. Okrem milých slov mi tento človiečik poslal aj odkaz na svoj blog, ktorý je v angličtine a všetkým, ktorí anglicky rozumiete, ho vrelo odporúčam. Sú v ňom zaujímavé informácie o Laponsku a humorne ladené články: http://www.escapetolapland.blogspot.fi/. Predstavte si, že opustíte Lodnýn (svoj domov) a skončíte vo Fínsku. Niekomu to trvalo rok (mne :D), niekto to urobí takmer zo dňa na deň. Necháte svoju doterajšiu prácu a prídete do úplne odlišnej krajiny so snom, ktorému veríte a ktorý začnete realizovať. Ten milý leták bol súčasť jeho realizácie, dá sa povedať, že súčasť začiatkov. Simonovi a jeho manželke veľmi fandím a prajem úspech, páči sa mi to :). Aj v tomto mi Laponsko (a asi aj Fínsko celkovo) pripadá ako iný svet. Verím, že sa im to podarí. Pretože neočakávam, že im tam ktosi bude hádzať polená pod nohy, ale že ľudia budú mať z ich snahy a úspechu radosť. Z uvedeného blogu ešte stojí za pozornosť akcia, ktorá odráža ducha Laponska a asi aj Fínska ako takého. Majiteľ už spomenutého supermarketu Jounin Kauppa raz dostal nápad :D. (Milujem, keď ľudia dostanú nápad :).) A povedal si, prečo neísť bicyklom tri dni na sever do Nórska zaplávať si v Atlantickom oceáne. Tak aj bolo. A sprevádzala ho veľmi rôznorodá skupinka spoluobčanov, ktorí si tiež chceli ísť zaplávať. Všetci spolu. Ktokoľvek chcel. Deti aj seniori. Krásne uletená myšlienka, krásna realizácia, v blogu nájdete aj fotky. A čo je najkrajšie – tento rok sa ide zase. A všetci SME srdečne pozvaní :).  Aj vy!

Laponsko krajina zázrakov

Pre mňa bolo na Laponsku úžasné už len to, že som tam išla akurát na Vianoce a s mojou fínskou rodinou (starí rodičia, mama a tri deti), ktorá je ku mne skutočne ako moja rodina. Cestovali sme z Lahti do oblasti pri dedine Äkäslompolo 12 hodín autom. Za oknom zvyčajne sneh a nič. A keď už, tak potom tma.  Äkäslompolo sa nachádza pomerne dosť na severe za polárnym kruhom. Strašne som sa tešila :D. Až do chvíle, kedy sme nevystúpili pred chatou z auta a po pár nádychoch mi zamrzli chlpy v nose.

Chata ma očarila, vyzerala luxusne a bolo v nej teplúčko, lebo len v ten deň odišla predchádzajúca posádka, ktorá ju mala prenajatú na predošlý týždeň. Fotogaléria sa nachádza tu https://shop.destinationlapland.com/cottageDetail/1079?lang=en ale niečo je aj tu:

Náš rodinný autobus a chata Kiulunkolo

Štýlové zametanie snehu s erárnym ”portvišom” :D

Aby nám bolo jasné, že sme v Laponsku, teploty klesli nasledujúce dni ešte nižšie a ráno a podvečer bývalo okolo 30 -32 stupňov pod nulou. Hneď na druhý deň dopoludnia sme sa vychystali von. Obliekla som si to najteplejšie z najteplejšieho, čo mám. Mama mojej fínskej rodinky urobia rekapituláciu a na každú časť tela pridala minimálne jednu ďalšiu vrstvu oblečenia. Ako som si uvedomila, bez toho by som asi nebola schopná ísť von na dlhšie ako 5 minút. Ale Fíni sú zvyknutí, že turisti z iných krajín nevedia odhadnúť fínsku zimu, a v Laponsku máte bežne požičovne na prenájom teplého oblečenia, ako napríklad teplé kombinézy a podobne.

Počas pobytu sme mali stále nejaký program. V prvý deň som uvidela svojho prvého skutočného soba, a ako bonus aj plno ďalších zimomilných zvieratiek, lebo sme navštívili miestny dvor, na ktorom sa chovajú predovšetkým kone ale aj exotickejšie tvory. To bolo dobré na morálku. Vidieť, že niekto stojí celý deň na tej zime a veselo si prežúva.

Okrem toho som videla veci doteraz mnou nevidené. Napríklad fenomén potkukelkka. Nad týmto vynálezom som bola užasnutá pomerne dlho. Vlastne ma to neprešlo až do odchodu. Už som asi spomínala, že bicykle sú pre Fínov neodmysliteľný dopravný prostriedok. Tak v Laponsku, keďže majú od októbra do mája sneh, si vyrobili svoju zimnú verziu bicykla. A tou je potkukelkka. Namiesto cyklistov sa po chodníkoch a po cestách premávajú potkukelkkári vezúci sami seba alebo ešte niekoho na sedadle pred sebou. Vraj rýchlejšia doprava. No mne sa to zdalo pomerne namáhavé, hlavne pri 30 stupňoch pod nulou. Naša chatová potkukelkka mala dokonca svoj vlastný bicyklový zámok! To keby ste potrebovali zamknúť potkukelkku pred obchodom.

Potkukelkka s potkukelkkistom a zámkom na bicykel

A pred suvenírovým obchodom, pre tých, čo by si ešte nestihli všimnúť potkukelkku, ste narazili na niekoľkometrovú potkukelkku. Proste: Potkukelkka!

Potkukelkka

Okrem potkukelkky som prvý raz v živote videla aj efektívne a efektné zároveň svetlá to na noc robené s využitím dostupných prírodných zdrojov, to znamená vody a mínus tridsiatich stupňov. Do vedra napustíte vodu, do stredu dáte nejaký predmet, a necháte zamrznúť. Plastovú fľašu plnenú vodou najnovšie neodporúčame :P. Po zamrznutí vyklopíte z vedra, prevrátite hore nohami, zapálite sviečku určenú na von a dáte pod prevrátený zamrnutý ľad. Sviečka krásne a dlho horí a celkový výsledok očarí. Postup a výsledok je asi takýto:

Tu sme si ešte mysleli, akí sme vynaliezaví

A krásny výsledok

Okrem toho ma dostali tieto chutné poštové schránky, ktoré patrili k jednotlivým chatám konkrétne v našej oblasti. Ktorá bola naša, ani neviem :D.

Zátišie s poštovými schránkami

Šípka smeruje k dedine Äkäslompolo a tým smerom je takisto aj najvyšší vrch na okolí, ktorého názov je Ylläs, alebo po fínsky Yllästunturi (tunturi znamená pohorie). 

                                                                 

                                                             To je náš Ylläs

Je to obľúbená lyžiarska lokalita, trojhodinový lístok za 35 eur, ale vyzeralo to tam pohoďácky :P. Na kopci kaviarnička, kde ste sedeli takmer na kolenách niekomu, koho vidíte prvý a zároveň aj posledný raz v živote. Na Fínov až nezvyčajné :D. Ak ste chceli horúcu čokoládu, tri eurá vám stačili. Ale ak by ste chceli horúcu čokoládu s príchuťou, pripravte si eur deväť. Za to teplo (aj ľudské :D) to ale stálo.

Na kopec sa môžete dostať na jednej strane kopca okrem iného lanovkou v kabínkach. No a nebola by to fínska lanovka, keby v jednej z kabín s nepriehľadnými sklami zvonku dovnútra nebola – sauna! Nehraničí to už s posadnutosťou? :D Mňa by len zaujímalo, keď sa napríklad cestou hore vysaunujete, akú techniku chladenia použijete. Nahí na lyžiach dole? Neviem. Asi som tu krátko na to, aby som toto pochopila :D. Ale o to radšej by som to videla. :D

Na kopec v saune?

Na kopci bola takáto zima

A z lanovky takýto výhľad dole

Kaviarnička na kopci Ylläs

Po takom vymrznutom dni ste na chate skončili večer v saune. Niečo na spôsob umývania zubov. Idem si umyť zuby. Idem do sauny. Rozprávka.

Tá úplne najkrajšia vec ale nie je na fotkách, pretože sme na to nemali dosť kvalitný foťák. Polárna žiara. Sranda bola, že asi na druhý deň po príchode sme si na odporúčanie môjho spolužiaka stiahli aplikáciu, ktorá predpovedá (pár minút vopred) výskyt polárnej žiary nad konkrétnym územím. A tak sme večer deň pred Štedrým dňom sledovali predpovede a pri každej možnej šanci sme naskákali do svojich desiatich vrstiev oblečenia a vycupitali von pred chatu. Dva razy nič z toho, ale nakoniec sme videli polárnu žiaru, biele svetlo na nočnej oblohe, vyzeralo to dosť ako veľký biely oblak. Ale boli sme spokojní. Na druhý deň sme oslávili Štedrý večer, porozbaľovali hromadu darčekov, pojedli všeličo dobré a ešte lepšie. Pred polnocou sme sa rozhodli, že sa pôjdeme prejsť do dediny k hlavnej ceste, ktorú vždy na Štedrý večer lemujú svetlá sviečok namiesto verejného osvetelnia. Vyzeralo to krásne, ale opäť – kvalitný fotoaparát chýbal. Čo sme ale videli krátko predtým, to bolo ešte krajšie. Po oslave Štedrého večera sme sa teda opäť poobaľovali do desiatich vrstiev a vyšli sme von na spomínanú prechádzku. Čo nasledovalo pár sekúnd nato, nás skoro posadilo na zadok, zmohli sme sa akurát na pozeranie smerom nahor a opakované woooooow woooooooow wooooooow po dobu niekoľkých minút. Na čiernej oblohe posiatej žiarivými hviezdami sa začal čoraz výraznejšie rysovať pás svetla. Povedala by som, že sme ho mali rovno nad hlavami, nad našou chatou. Bol obrovský, siahal ďaleko zľava doďaleka doprava. Čím ďalej tým viac bol výraznejší, žiarivejší, ostrejší, zelenší. Okolo hlavného pásu bolo množstvo menších žiarivých pásov. Na niektorých menších miestach bolo svetlo chvíľami akoby rozvlnené vetrom. Na jednom mieste pás prechádzal do červenej farby. Bolo to také žiarivé, obrovské a krásne farebné. Žiarivá, obrovská, skutočná polárna žiara. Polárna žiara má farby podľa toho, v akej výške od povrchu Zeme sa nachádza, najnižšie máva modrú farbu, v prostrednej výške zelenú a najvyššie červenú. Tá naša bola teda niekde viac vyššie ako nižšie :P. Mali sme skutočne šťastie, lebo ako som sa dozvedela, turisti si kupujú cesty autobusom vyslovene do oblastí, kde sa predpokladá výskyt polárnej žiary, aby ju videli. Niekedy sa podarí, niekedy sa nepodarí. Pôsobivý Štedrý večer pre nás všetkých :). A nezabudnuteľné Vianoce :).