Keď som
odchádzala do Fínska, celkom som sa tešila, že ma čaká zodpovedné získavanie
nových informácií z IT sféry a môj spoločenský život nechám spať.
Pracujem na tom. Zatiaľ je to však zodpovedné získavanie základov fínskeho
jazyka a mňa nenechá spať môj spoločenský život. Nakoľko som si uvedomila,
že som vonku dva razy do týždňa a väčšinou do rána, niečo s tým treba
urobiť. Tak o tom zatiaľ aspoň napíšem.
V prvom rade
správa pre všetkých, ktorí mi neustále predhadzovali moju čiernu farbu
oblečenia :D. Keď idete niekam večer von, spravidla to v baroch, puboch,
kluboch a po uliciach vyzerá, akoby sa v Lahti všetci snažili splynúť s tmou :). Pripadá mi to ako uniforma, čierna farba
je niečo tak normálne, že je skôr divné, ak máte na sebe nejakú inú. Všade sa
samovoľne generujú skupinky ľudí v čiernom... Možno je to aj tým, že sa tu
tak vo veľkom všade počúva a hrá rocková a metalová hudba. Asi to ide
jedno s druhým ruka v ruke. Počas dňa som si však naopak všimla, že s tou
čiernou farbou to nie je až také ružové :P, lebo ružové je to skôr s ružovou
:D. Vysvetlím. Veľakrát, keď napríklad čakám na prechode (čo býva veeeeľmi
často), tak oproti v hlúčiku čakajúcich ľudí vidno ďalšiu známku uniformy –
Fínky fakt obľubujú nosiť ružovú farbu. Asi sa im páči, ako to vyzerá s ich blond vlasmi, ktoré tu má skoro každá. Aspoň ja to vidím tak. Fakt tak v tom
hlúčiku 10 ľudí niekedy stoja také rovnaké aj štyri :D. Je to celkom zábavné.
Tento týždeň som
bola zavolaná na bowling. No, povedala som si, to bude nejaká taká tmavšia krčma
s jednou bowlingovou dráhou, tam sa to moje športové umenie spoľahlivo
stratí. Naviac všetci okolo budú aj tak opití. Tak prečo by som neišla. Celkom
ma preto oblial pot, keď sme po asi 30 minútovom šlapaní „niekam do lesa“
prišli do športového zariadenia, ktoré bolo vlastne športová hala s barom.
Skrývala v sebe slušný počet (možno 12?) výborne osvetlených bowlingových
dráh, ktoré boli zároveň všetkým dobre na očiach, dokonca aj z toho baru.
Nikto opitý nebol, skôr sa všetci snažili podať výkon. A tak som sa v duchu
pripravovala na slovenský debakel a premýšľala, či mám do tabuľky
súťažiacich, ktorá sa ukazovala na monitore nad dráhou, napísať svoje skutočné
meno :D.
Hrali sme štyria
- Joonas (Tommiho kamarát), Tomi (Tommiho
a Joonasov kamarát) a Kati (Tomiho priateľka a Tommiho a Joonasova
kamarátka). Keďže všetci boli reprezentanti Fínska, musela som sa za Slovensko biť
sama. Celý čas to vyzeralo dosť bledo, no ku koncu buď nejaký bug alebo ja
spôsobilo to, že som to skutočne dala a skončila som druhá. Potešilo :D.
Hlavne sa nevzdať
Ďalšia športová
disciplína bola biliard. To už sa odohrávalo v centre mesta v jednom bare
po 30 minútovom šlapaní „z lesa von“. Našťastie, v tomto bare už
toľko svetla nebolo. Pretože môj športový výkon bol na zaplakanie a keby sa
dalo, najradšej by som zhasla aj to mizerné svetlo, čo tam bolo. Pozdravujem
týmto môj slovenský biliardový team, s ktorým som určite mala viac
trénovať pred odchodom... Len kto mal vedieť :P. Jedna vec v tomto bare ma
potešila. Tapeta na stene :). Presne taká istá, ako som mala v izbe
na Slovensku :). To bolo
také milé :).
Toľko destinácií...
Nakoľko bol
štvrtok a vo štvrtok majú v Irish Pube drinky za 2,50 (nemyslím tým,
že také drahé, myslím tým, že také lacné :) ), tak sme chceli iba nakuknúť. Nakukli
sme asi na 4 hodiny, lebo tu v Lahti všetky bary a kluby zatvárajú o 3.30
najneskôr. Ale čo sa týka jedla, pizzérie a kebabárne a podobné zariadenia
majú otvorené asi do 5.00, ak sa nemýlim. Čo je dobré, lebo podniky s alkoholom
zatvoria dosť zavčasu na to, aby ľudia následne vymietli podniky s jedlom :). Ekonomika tu žije.
Myslím, že nielen
v tomto Irish Pube, ale aj v mnohých ďalších podnikoch tu v Lahti
je možnosť zaspievať si karaoke. Myslela som si, že je to doména ázijskej
kultúry a že skutočného Fína by ste nikdy nedonútili predviesť nejaký
entertainment pred všetkými ostatnými. Veľmi, veľmi som sa mýlila. Fíni, keď sa
dostatočne opijú, sú strašní exhibicionisti. Mám dojem, že zaspievať si karaoke
je pre Fínov tak normálne, ako chodiť doma do vlastnej sauny. Ja osobne by som
to asi nikdy nedala... Obdiv.
Doma som bola
opäť ráno, aby som si zobrala bicykel a mohla ísť do školy. Na druhý deň v
piatok som bola rada, že mám kľud a už nikam nemusím.
Na sobotu som
mala v pláne študovať a študovať. O pol jedenástej večer to
vyzeralo na úspešne zmáknutý študijný deň, keď mi zavolal Tommi s nejakým kamarátom
menom Markku s tým, že ak s nimi teraz nepôjdem na jeden koncert,
prídem o najlepšiu kapelu, akú som vo Fínsku mohla zažiť. Zhodnotila som
to tak, že veď ešte posledný raz a potom už nebudem.
To stretnutie v meste
s nimi bolo veľmi... špecifické :D. Viete si predstaviť človeka, čo má v sebe
fľašu vodky? Tak krát dva. Ako som sa dozvedela, Markku je takisto bubeník ako
Tommi a hrá dokonca až v dvoch kapelách. Vyskúšajte pozrieť a vypočuť:
Budúcu sobotu
majú acoustic koncert v jednom bare v Lahti, tak zhodnotím naživo :).
V ten večer
som mala celkom pochybnosti, či sa cez všetky tie podniky nakoniec skutočne
dostaneme aj na spomínaný koncert najlepšej kapely, akú vo Fínsku môžem zažiť. Prišli
sme tam okolo jednej v noci a ako som aj čakala, už nás dnu nepustili :). Nakoniec to dopadlo tak, že Markku išiel
domov a s Tommim sme skončili s ďalšou partiou v ďalšom bare,
s Joonasom a jeho kamarátmi, nejaký Janne, Jany (originalita sa
celkovo vo fínskom jazyku ani v menách neprejavuje...) a posledné meno
si nepamätám, lebo to bolo zas originálne až moc.
Okrem iného sa
chlapci sťažovali na fínske dievčatá, aké sú emancipované. Oni to teda
nenazvali, že emancipované :D, ale to tu nebudem rozoberať. Chlapcom sa totiž
nepáči, že veľa fínskych dievčat robí to, že majú síce doma priateľa. Lenže
priateľ je práve odcestovaný, a tak niekde v bare požiadajú takéhoto
nejakého normálneho slušného a počestného chlapca o to, aby ich
odprevadil domov. Doma od neho chcú potom všetko a následne už len dovi-dopo.
Akože... Ja teraz premýšľam nad tým, či by sa aj slovenskí chlapci tak
sťažovali :D. Nato som im povedala, že som ešte na Slovensku čítala o tom,
že vraj vo Fínsku nebalia chalani dievčatá, ale dievčatá vraj balia chalanov.
Všetci sa proti tomu ohradili, že to teda vôbec nie :D. Nemôžem to povedať
objektívne z vlastnej skúsenosti, ale subjektívne vo všeobecnosti mám
pocit, že niečo na tom bude. Ale boli roztomilí :D. Či ako to povedať.
Na druhý deň,
teda dnes, sme po zobudení strávili doobedie pri počúvaní fínskej popovej
hudby. Pozostatok nočného tímu v zložení Joonas-Janne trpezlivo na youtube
vyhľadával pesničky, ktoré by mi mohli pomôcť naučiť sa viac slovnej zásoby
zábavnejším spôsobom. Niektoré pesničky sa skutočne dobre počúvajú. Horšie už
je to s tým spievaním :D ale budem sa snažiť, čo to dá... Aby ste
nezostali ochudobnení o túto možnosť, pridávam zoznam sem, myslím, že by
sa vám to mohlo páčiť :).
