Laponsko krajina zázrakov

Pre mňa bolo na Laponsku úžasné už len to, že som tam išla akurát na Vianoce a s mojou fínskou rodinou (starí rodičia, mama a tri deti), ktorá je ku mne skutočne ako moja rodina. Cestovali sme z Lahti do oblasti pri dedine Äkäslompolo 12 hodín autom. Za oknom zvyčajne sneh a nič. A keď už, tak potom tma.  Äkäslompolo sa nachádza pomerne dosť na severe za polárnym kruhom. Strašne som sa tešila :D. Až do chvíle, kedy sme nevystúpili pred chatou z auta a po pár nádychoch mi zamrzli chlpy v nose.

Chata ma očarila, vyzerala luxusne a bolo v nej teplúčko, lebo len v ten deň odišla predchádzajúca posádka, ktorá ju mala prenajatú na predošlý týždeň. Fotogaléria sa nachádza tu https://shop.destinationlapland.com/cottageDetail/1079?lang=en ale niečo je aj tu:

Náš rodinný autobus a chata Kiulunkolo

Štýlové zametanie snehu s erárnym ”portvišom” :D

Aby nám bolo jasné, že sme v Laponsku, teploty klesli nasledujúce dni ešte nižšie a ráno a podvečer bývalo okolo 30 -32 stupňov pod nulou. Hneď na druhý deň dopoludnia sme sa vychystali von. Obliekla som si to najteplejšie z najteplejšieho, čo mám. Mama mojej fínskej rodinky urobia rekapituláciu a na každú časť tela pridala minimálne jednu ďalšiu vrstvu oblečenia. Ako som si uvedomila, bez toho by som asi nebola schopná ísť von na dlhšie ako 5 minút. Ale Fíni sú zvyknutí, že turisti z iných krajín nevedia odhadnúť fínsku zimu, a v Laponsku máte bežne požičovne na prenájom teplého oblečenia, ako napríklad teplé kombinézy a podobne.

Počas pobytu sme mali stále nejaký program. V prvý deň som uvidela svojho prvého skutočného soba, a ako bonus aj plno ďalších zimomilných zvieratiek, lebo sme navštívili miestny dvor, na ktorom sa chovajú predovšetkým kone ale aj exotickejšie tvory. To bolo dobré na morálku. Vidieť, že niekto stojí celý deň na tej zime a veselo si prežúva.

Okrem toho som videla veci doteraz mnou nevidené. Napríklad fenomén potkukelkka. Nad týmto vynálezom som bola užasnutá pomerne dlho. Vlastne ma to neprešlo až do odchodu. Už som asi spomínala, že bicykle sú pre Fínov neodmysliteľný dopravný prostriedok. Tak v Laponsku, keďže majú od októbra do mája sneh, si vyrobili svoju zimnú verziu bicykla. A tou je potkukelkka. Namiesto cyklistov sa po chodníkoch a po cestách premávajú potkukelkkári vezúci sami seba alebo ešte niekoho na sedadle pred sebou. Vraj rýchlejšia doprava. No mne sa to zdalo pomerne namáhavé, hlavne pri 30 stupňoch pod nulou. Naša chatová potkukelkka mala dokonca svoj vlastný bicyklový zámok! To keby ste potrebovali zamknúť potkukelkku pred obchodom.

Potkukelkka s potkukelkkistom a zámkom na bicykel

A pred suvenírovým obchodom, pre tých, čo by si ešte nestihli všimnúť potkukelkku, ste narazili na niekoľkometrovú potkukelkku. Proste: Potkukelkka!

Potkukelkka

Okrem potkukelkky som prvý raz v živote videla aj efektívne a efektné zároveň svetlá to na noc robené s využitím dostupných prírodných zdrojov, to znamená vody a mínus tridsiatich stupňov. Do vedra napustíte vodu, do stredu dáte nejaký predmet, a necháte zamrznúť. Plastovú fľašu plnenú vodou najnovšie neodporúčame :P. Po zamrznutí vyklopíte z vedra, prevrátite hore nohami, zapálite sviečku určenú na von a dáte pod prevrátený zamrnutý ľad. Sviečka krásne a dlho horí a celkový výsledok očarí. Postup a výsledok je asi takýto:

Tu sme si ešte mysleli, akí sme vynaliezaví

A krásny výsledok

Okrem toho ma dostali tieto chutné poštové schránky, ktoré patrili k jednotlivým chatám konkrétne v našej oblasti. Ktorá bola naša, ani neviem :D.

Zátišie s poštovými schránkami

Šípka smeruje k dedine Äkäslompolo a tým smerom je takisto aj najvyšší vrch na okolí, ktorého názov je Ylläs, alebo po fínsky Yllästunturi (tunturi znamená pohorie). 

                                                                 

                                                             To je náš Ylläs

Je to obľúbená lyžiarska lokalita, trojhodinový lístok za 35 eur, ale vyzeralo to tam pohoďácky :P. Na kopci kaviarnička, kde ste sedeli takmer na kolenách niekomu, koho vidíte prvý a zároveň aj posledný raz v živote. Na Fínov až nezvyčajné :D. Ak ste chceli horúcu čokoládu, tri eurá vám stačili. Ale ak by ste chceli horúcu čokoládu s príchuťou, pripravte si eur deväť. Za to teplo (aj ľudské :D) to ale stálo.

Na kopec sa môžete dostať na jednej strane kopca okrem iného lanovkou v kabínkach. No a nebola by to fínska lanovka, keby v jednej z kabín s nepriehľadnými sklami zvonku dovnútra nebola – sauna! Nehraničí to už s posadnutosťou? :D Mňa by len zaujímalo, keď sa napríklad cestou hore vysaunujete, akú techniku chladenia použijete. Nahí na lyžiach dole? Neviem. Asi som tu krátko na to, aby som toto pochopila :D. Ale o to radšej by som to videla. :D

Na kopec v saune?

Na kopci bola takáto zima

A z lanovky takýto výhľad dole

Kaviarnička na kopci Ylläs

Po takom vymrznutom dni ste na chate skončili večer v saune. Niečo na spôsob umývania zubov. Idem si umyť zuby. Idem do sauny. Rozprávka.

Tá úplne najkrajšia vec ale nie je na fotkách, pretože sme na to nemali dosť kvalitný foťák. Polárna žiara. Sranda bola, že asi na druhý deň po príchode sme si na odporúčanie môjho spolužiaka stiahli aplikáciu, ktorá predpovedá (pár minút vopred) výskyt polárnej žiary nad konkrétnym územím. A tak sme večer deň pred Štedrým dňom sledovali predpovede a pri každej možnej šanci sme naskákali do svojich desiatich vrstiev oblečenia a vycupitali von pred chatu. Dva razy nič z toho, ale nakoniec sme videli polárnu žiaru, biele svetlo na nočnej oblohe, vyzeralo to dosť ako veľký biely oblak. Ale boli sme spokojní. Na druhý deň sme oslávili Štedrý večer, porozbaľovali hromadu darčekov, pojedli všeličo dobré a ešte lepšie. Pred polnocou sme sa rozhodli, že sa pôjdeme prejsť do dediny k hlavnej ceste, ktorú vždy na Štedrý večer lemujú svetlá sviečok namiesto verejného osvetelnia. Vyzeralo to krásne, ale opäť – kvalitný fotoaparát chýbal. Čo sme ale videli krátko predtým, to bolo ešte krajšie. Po oslave Štedrého večera sme sa teda opäť poobaľovali do desiatich vrstiev a vyšli sme von na spomínanú prechádzku. Čo nasledovalo pár sekúnd nato, nás skoro posadilo na zadok, zmohli sme sa akurát na pozeranie smerom nahor a opakované woooooow woooooooow wooooooow po dobu niekoľkých minút. Na čiernej oblohe posiatej žiarivými hviezdami sa začal čoraz výraznejšie rysovať pás svetla. Povedala by som, že sme ho mali rovno nad hlavami, nad našou chatou. Bol obrovský, siahal ďaleko zľava doďaleka doprava. Čím ďalej tým viac bol výraznejší, žiarivejší, ostrejší, zelenší. Okolo hlavného pásu bolo množstvo menších žiarivých pásov. Na niektorých menších miestach bolo svetlo chvíľami akoby rozvlnené vetrom. Na jednom mieste pás prechádzal do červenej farby. Bolo to také žiarivé, obrovské a krásne farebné. Žiarivá, obrovská, skutočná polárna žiara. Polárna žiara má farby podľa toho, v akej výške od povrchu Zeme sa nachádza, najnižšie máva modrú farbu, v prostrednej výške zelenú a najvyššie červenú. Tá naša bola teda niekde viac vyššie ako nižšie :P. Mali sme skutočne šťastie, lebo ako som sa dozvedela, turisti si kupujú cesty autobusom vyslovene do oblastí, kde sa predpokladá výskyt polárnej žiary, aby ju videli. Niekedy sa podarí, niekedy sa nepodarí. Pôsobivý Štedrý večer pre nás všetkých :). A nezabudnuteľné Vianoce :).