10 vecí, ktoré máme na Slovensku lepšie ako vo Fínsku

Ako Fínskom ošľahaný veterán po takmer 10 mesiacoch pobytu v tomto spoločenskom z(a)riadení by som rada poslala domov na Slovensko dobrú správu pre všetkých pesimistov – nemáme sa až tak zle! Myslím tým na Slovensku (kto už len vo Fínsku by sa mal zle :D). Nájde sa totiž zopár vecí, ktoré sa týkajú každodenného života a dokážu rozmaznanému Slovákovi komplikovať život. Len uznajte:

1.      Všeobecný lekár – zdravotníctvo, jedna z najdiskutovanejších (aj keď migranti teraz asi valcujú všetko) otázok o našej malej krajine. Len si predstavte Slováka. Zvyknutý na siedmu sadnúť do čakárne u lekára, ktorý už roky lieči jeho aj celú rodinu. Sestrička zavolá dnu, podá kartu a vy v ďalšej miestnosti pánovi doktorovi v dôvernom rozhovore všetko vysvetlíte. Také pohodlné. A zrazu – hups, Fínsko! Na chodbe uprostred čakárne vysvetľovanie zdravotného problému zdravotnej sestre pri okienku a až potom sa rozhodne, či sa vôbec oplatí obťažovať s tým pána doktora a ak áno, tak akého. Na Slovensku sme v tomto rozmaznaní, pretože lekár vás vyšetrí vždy.
2.         Otváracie hodiny – keď máte šťastie, aj si nakúpite. Znie to asi veselšie, ako to skutočne prebieha. Ale! Na Slovensku sú zmeny v otváracích hodinách povinne vyvesené na každom obchode niekoľko dní dopredu. Vo Fínsku uprednostňujú moment prekvapenia. Napríklad Deň matiek? Zavreté! Však úplne logicky. A takých dní je pritom neuveriteľne veľa. Zvyčajne sa k tomu vyvesujú fínske vlajky pred všetky obytné aj neobytné budovy v meste. Takže keď je ráno vonku nejak moc vlajok, je dosť možné, že budete hladní. Ani v prípade, že sa nič výnimočné nedeje, nie sú otváracie hodiny nijak veľkorysé. Cez víkend si po 18.00 supermarket môžete vyhodiť z hlavy. Zostanú len malé drahé obchodíky, ktoré končia o 23.00. A pojem nonstop vo Fínsku nepoznajú (aspoň nie v Lahti, 8. najväčšom meste). Na Slovensku sme v tomto taaaak rozmaznaní!
3.         Semafory – držiac sa hesla „bezpečnosť na prvom mieste“ Fínsko (alebo aspoň Lahti) sa vyznačuje veľmi vysokou koncentráciou semaforov pre chodcov na každých 5 metrov štvorcových. Ako na potvoru vždy všetky fungujú.
4.         Zimná údržba ciest – na Slovensku sa cesty solia a väčšinu zimy sa po meste jazdí na suchej vozovke. Vo Fínsku sa celú zimu jazdí šmykom. Vozovku vidno, až sa to na jar samo roztopí.
5.         Fajčenie na zastávkach – síce na Slovensku nadávame, ak ktosi fajčí dva metre od zastávky, vo Fínsku si ľudia bežne zapália priamo pod prístreškom. Neviem, čo na to fínska legislatíva, ale fínski fajčiari sú s tým v pohode.
6.         Internet banking – že elektronizácia v krajine, ktorá dala svetu pojmy ako Nokia a Angry Birds? Už aj vzhľadom na to, že som tu kvôli informačným technológiám, prežívam nefunkčnú internetovú komunikáciu nadmieru citlivo. Máte problém s prístupovými údajmi do internet bankingu? Vyplňte online formulár, ktorý vám po každom odoslaní hlási chybu. Ale je to beťár, on si iba robil srandu a všetky vaše pokusy v skutočnosti odoslal. Pracovníci supportu mali určite radosť. Ak by ste si chceli elektronicky požiadať o nové prístupové údaje, môžete sa pokúsiť. Bez tých starých, ktoré vám už, žiaľ, neplatia, čo je logicky dôvod, prečo potrebujete nové, neúspešnosť zaručená. Takže za 10 mesiacov som bola v banke vo Fínsku častejšie ako za 5 rokov na Slovensku. Aj v tomto sme na Slovensku strašne rozmaznaní. Ale dobrí ;)).
7.         Stále máme na Slovensku jeden úradný jazyk bez ohľadu na to, čo história. Vo Fínsku sa povinne musia učiť všetky deti (až po vysokú školu) švédsky jazyk, keďže je zároveň druhým úradným jazykom po fínčine, čo spôsobilo, že medzi Fínmi panuje všeobecná averzia tento jazyk ovládať a používať. Strata času a energie. Len si predstavte, že by u nás na Slovensku bola povinná a takisto úradným jazykom maďarčina alebo čeština. V tomto musím Slovensku vyjadriť uznanie.
8.         SIM karta do mobilu. Na Slovensku už dlhé roky má ktokoľvek možnosť kúpiť si na zmluvu SIM kartu a bez viazanosti platiť iba za to, čo skutočne prevolá alebo inak minie. Vo Fínsku si cudzinec musí kúpiť SIM kartu, ktorú treba pravidelne dobíjať, aj keď telefónne číslo vôbec nepoužíva. Prečo? Lebo medveď. Odpočíta vám z kreditu centy za každý deň len tak, lebo je to zábava.
9.          Dochvíľnosť – Slováci si viac potrpia na to, aby prišli včas. Fíni o tom zase viac hovoria.
10.        Počasie – zostala som na leto vo Fínsku. Pretože všetci tu na mňa znalecky žmurkali a vraveli „zostaň na leto vo Fínsku, leto je tu krásne, bude sa ti tu páčiť“. Tak som si povedala, že si zaslúžim zažiť túto krajinu aj inak ako v zime. Neuvedomila som si ale, že leto vo Fínsku trvá dva dni a ja neviem, ktoré to budú. :P

Fínska zzzima

Už som vo Fínsku tak dlho, že by som pomaly mohla začať písať zoznam vecí, ktoré sú lepšie na Slovensku ako vo Fínsku. Určite svoje popredné miesto medzi nimi si zaslúži ZZZZZIMAAA. So snehom to tu začalo byť vážne už niekedy počas prvých novembrových dní. A čo máme teraz? Prvé marcové dni a vonku toto:

Marec

Je to ešte viac mokré ako predtým, je to všade po zemi a ešte stále to padá aj z neba, tečie to do čižiem, autá vás tým špliechajú aj keď ste dva metre od cesty, odhŕňače to odhŕňajú, nákladiaky to odvážajú a furt je toho všade a nedá sa po tom rozumne jazdiť na bicykli, iba takým tým roztraseným spôsobom, akoby ste sa to práve naučili. A potom si človek pozerá na facebooku vaše jarné fotografie zo Slovenska! :D Spolužiaci ma naučili nadávať, tak snáď mi neujde.

Poďme sa teda na túto rozprávku pozrieť detailnejšie. Možno, keď si zaspomínam na tie pekné chvíle, ktoré sme spolu zažívali v začiatkoch, pomôže to nášmu vzťahu. V začiatkoch to bolo pekné, ako z cukru.

Pekná biela

Všimla som si, že Fíni nesolia cesty ani chodníky. Rýchlo som si zvykla na to, že autá brzdia šmykom a rozbiehajú sa hrabaním kolesami. Autobusy nie sú výnimka, na zastávku sa došmýkajú, odpozorované v Helsinkách. Nemáte po zime čižmy rozožraté soľou, ale máte všade kamienky. Fíni fičia na kamienkoch.

Sú všade :) hlavne v topánkach

Plus – aby sme nezabudli na cyklistov :D. Myslím, že stopy v snehu hovoria za všetko.

To sme iba my, cyklisti

Tí, ktorí sa rozhodli v zime na bicykli nejazdiť, ich zazimovali :D.

Zaparkované

A keďže sa nesolí, treba aspoň odhŕňať.

Tiež sú všade

Fíni strašne radi odhŕňajú v noci. Škoda, že sa to vždy tak krásne ozýva. A keď je odhrnuté, tak sú všade kopy.

Malá kopa pýta viac :D

Sneh, no

Nielen spod nôh nám to odpratávajú, ale dávajú pozor aj na to, aby nám to nepadalo na hlavu. Radšej to zo striech organizovane zhadzujú muži v čiernom.

Zhadzovači

Keď z toľkého snehu prichádzate niekam domov alebo do inej budovy, môžete si očistiť nožičky dômyselnými kefami, fínsky vynález, jeden z mnohých. Bavilo by vás to :D.

Skúste raz a navždy si vás získajú

No a potom sa to začalo... kaziť. Ako to poznáme z domova.

Človek sa hneď cítil ako doma

A ešte jeden lákavý.

Nejdete bližšie?

Človek by od Fínov čakal, že si toto nejak vyriešia. V tomto ale sklamali, jednoducho trpezlivo čakajú na zelenú 3 metre od cesty.

Dnes snežilo. Pozajtra má zase snežiť. Hlásia vraj 6 stupňov asi tak o týždeň. A ja už „cítim jar“ asi mesiac :D. Tak kde je???

...a fínske záchody :)) fakt

Táto téma je niečo, o čom som veľmi nechcela písať, ale myslím, že práve toto stojí za zmienku. Tak sa ospravedlňujem, ale musím :D.

Slovák vie pomerne dosť o fínskej saune, tak prečo si nepredstaviť aj fínske záchody?  Je to niečo ako kindervajce :D. Vstúpite do veľkej miestnosti, kde sú umývadlá a zrkadlá a utierky a susiče  na ruky a dvere do niekoľkých kabínok, napríklad:

Prvá miestnosť (aktuálne s valentínskou výzdobou v škole)

Dvere ďalej :))

Idete potom do kabínky a tam vás čaká okrem záchodu zase umývadlo a zrkadlo a utierky a susiče na ruky :D. Človeka to prvý raz prekvapí. Ako aj bidet, dva koše a poriadne vešiaky :D

Súkromie zaručené :)))

No a táto plná výbava sa nachádza v každej kabínke. Výnimočne, napríklad na zimnom štadióne alebo v nejakom bare či kine, nie. Zato v jednom podniku bolo treba prejsť až tromi miestnosťami, kým ste sa dostali do tej vysnívanej poslednej. Fíni sú zvláštni. :D 

Fínske supermarkety

Supermarkety vo Fínsku sú. Iné.

Už pri vstupe do supermarketu si všimnete gamblerský kútik. Sú to výherné automaty v počte zvyčajne 1 až 4 kusy niekde neďaleko pokladní. Sú obkreslené čiarou s označením K18, to znamená zákaz prístupu pod 18 rokov. Veľmi často hrajú dôchodcovia. Možno iný rozmer tomu všetkému dáva to, že ide vlastne o charitu. Vo Fínsku všetky výherné automaty, herne a kasína prevádzkuje organizácia RAY, ktorej činnosť je upravená legislatívou. Všetky výnosy idú do fínskeho zdravia a sociálnych záležitostí a na podporu fínskych vojnových veteránov. Automaty sú takmer stále obsadené, Fíni hrajú veľmi radi, občas mi to príde ako posadnutosť. 

Automaty I.

Automaty II.

Automaty III.

Ak ste v minulosti nakúpili fľaše alebo plechovky (voda, limonády, pivo a podobne), tieto sú zálohované. Cena za fľašu alebo plechovku je napísaná na nej. Môže to byť 10-15 centov. Keď teda prídete do supermarketu, nájdete tu aj automat na vrátenie fliaš a plechoviek. Nahádžete do nich, čo máte, umyjete a utriete si ruky v umývadle pri automate a pri pokladni dokladom o vrátení môžete zaplatiť alebo môžete dostať peniaze.

Automat na fľaše a plechovky

Ďalšia vec, ktorá sa mi v supermarketoch páči, je posuvná stena za regálmi s mliečnymi výrobkami. Zákazníci berú, personál dokladá, a to všetko bez zbytočného vzájomného kontaktu :D. Pre Fínsko ideálne.

Posuvná stena za regálmi

Keď už som pri výrobkoch... Ako zákazník neznalý tunajších výrobkov som začala nakupovať najskôr tie lacnejšie. Očakávala som kvalitu na úrovni lacnej poľskej produkcie, bez urážky. Na moje prekvapenie oblečenie po vypratí v jednom z najlacnejších tekutých práškov vo Fínsku necháva oblečenie pekne farebné a vonia tak, ako som na Slovensku nebola zvyknutá ani pri vyššej cenovej kategórii. Šampón z tých najlacnejších necháva vlasy tak príjemné a pekné,  akoby som ho na Slovensku kúpila v nejakom kaderníckom salóne. Čo sa týka jedla, aj to najlacnejšie ovocie alebo zelenina má chuť. To, čo je vo Fínsku najlacnejšie, má omnoho vyššiu kvalitu ako to najlacnejšie na Slovensku. Dokonca mám obavy, že to je kvalitnejšie ako slovenský štandard. Priemerný Fín však najlacnejšie výrobky nekupuje. Lebo nie sú dosť kvalitné :).

Ďalšia zaujímavosť, ktorá robí veľký rozdiel medzi fínskym a slovenským supermarketom, je počet nakupujúcich. Vo Fínsku sa nikdy nestane, aby ste sa uličkami supermarketu museli predierať. Aspoň nie v Lahti :). Sú totiž prázdne. Málokedy sú otvorené viac ako dve pokladne a zvyčajne stačí iba jedna. Zároveň si nepamätám, že by som tu niekedy videla robiť veľký rodinný nákup na týždeň, ako to vidno v supermarketoch na Slovensku. Všetky nákupy sa zmestia zvyčajne do prenosného košíka, ktorý je často zaplnený tak do polovice. Vozíky sa tu príliš nepoužívajú.

Keď už bola reč o pokladni, tá sa mi z celého supermarketu páči asi najviac. Tak praktické, a pritom tak jednoduché. Pri príchode k pokladni si košík položíte na pultík, z ktorého si tovar pohodlne vykladáte na pokladničný pás. Musím pochváliť tunajších zákazníkov, takmer každý si tu za svoj nákup automaticky dáva oddeľovač, to sa na Slovensku zatiaľ veľa ľudí nenaučilo.  Po nablokovaní tovaru platíte hotovosťou alebo kartou. Ak platíte kartou, transakcia trvá asi tak sekundu. Predavač sa vždy opýta, či si prosíte aj blok, a to aj vtedy, ak očividne na blok nečakáte. Úplne najviac sa mi páči nakladanie nákupu do nákupných tašiek. Predavač po nablokovaní posúva nákup ďalej za seba, pričom tento priestor môže rozdeliť až na tri časti, to znamená, že sa tam môžu zároveň nachádzať nákupy až troch rôznych zákazníkov. Takže opäť, po zaplatení si prejdete k ďalšiemu pultíku, na ktorý si položíte nákupnú tašku a pohodlne si môžete tovar do nej ukladať. Ak ste si zobrali blok, ale zmenili ste názor a už ho nechcete, môžete ho bezstarostne zahodiť do pripravenej nádobky schovanej v pultíku. Celé to vyzerá asi takto:

Štandardný počet nakupujúcich v supermarkete vo Fínsku uprostred dňa

Sem odhodíte bločky alebo iné papieriky

No a na odchode si môžete zahrať na tých spomínaných automatoch :). Dôchodok na to máte.

Nadšení nadšenci a nadšení výherci

Ešteže som sa rozhodla predchádzajúci blog písať 2. januára a nie neskôr :). Vďaka tomu, že som sa v myšlienkach pri písaní vrátila naspäť do Laponska, spomenula som si na jednu vec, ktorú som nedokončila.

V Laponsku sme s mojou rodinou chodievali na nákupy do miestneho supermarketu s názvom Jounin Kauppa. Kedysi tento obchod vraj začínal ako malý obchodík. V minulosti ho vlastnil otec súčasného majiteľa. Dnes už je to dokonca slávny obchod, pred nejakým časom v ňom natáčala televízia. Bližšie informácie neviem, o tomto sme sa iba tak zbežne rozprávali s mojou fínskou rodinou.

Pri jednom z našich nákupov som si pri vstupe pri pultoch s ovocím všimla letáky, ktoré obsahovali tipy pre nakupujúcich návštevníkov Laponska.  Leták bol v angličtine a obsahoval prehľadne rozdelené kategórie potravín a nápojov, ktoré možno v supermarkete nakúpiť. V každej kategórii bolo nejaké praktické upozornenie alebo informácia, ktorá sa zišla, napríklad informácia o typickom fínskom produkte alebo o tom, že ovocie a zeleninu treba pred platením najskôr odvážiť. Súčasťou letáku bola aj súťaž pre cudzincov – v letáku boli fínske preklady niektorých potravín. Vrátane štyroch chýb v tom, ako sa správne tieto potraviny po fínsky píšu. Návštevník mal za úlohu identifikovať tieto chyby a odpoveď poslať na e-mailovú adresu uvedenú na letáku. Výhrou boli čokolády Fazer. Nepoznáte fínske čokolády značky Fazer? A poznáte anglické čokolády Cadbury? Ak nepoznáte ani jedny, prišli ste o dve najlepšie čokolády na svete. Z tohto uvedeného dôvodu a z dôvodu, že mi to prišlo veľmi milé, som vyštartovala a začala obiehať pulty s letákom v ruke a orlím zrakom som porovnávala ceduľky s letákom. Úspešne som našla všetky štyri chyby a sľúbila sebe aj mojej fínskej rodine, že sa tie čokolády posnažím vyhrať, keď prídem domov do Lahti. Nuž a prišla som domov do Lahti a zabudla som :). Súťaž končila niečo okolo 2. januára, preto sa teším, že som v ten deň išla písať blog :). Lebo som si spomenula.

Poslala som e-mail so správnymi odpoveďami a písala blog. Už počas toho, ako som blog v ten večer dokončievala, prišiel mi z Laponska e-mail s gratuláciou a s tým, že všetky odpovede sú správne, a som výherca za daný deň. A keďže za predošlý deň výherca nebol žiadny, vyhrávam čokolády za obidva dni :). Keď som sa priznala, že už som Laponsko medzičasom opustila, prišla mi odpoveď, že mi moju výhru pošlú poštou. Mohlo sa stať ešte niečo krajšie? :)

Komunikovala som s človekom, ktorý nie je pôvodom z Laponska. Dokonca ani z Fínska. A dokonca vo Fínsku žije iba niečo vyše roka. Okrem milých slov mi tento človiečik poslal aj odkaz na svoj blog, ktorý je v angličtine a všetkým, ktorí anglicky rozumiete, ho vrelo odporúčam. Sú v ňom zaujímavé informácie o Laponsku a humorne ladené články: http://www.escapetolapland.blogspot.fi/. Predstavte si, že opustíte Lodnýn (svoj domov) a skončíte vo Fínsku. Niekomu to trvalo rok (mne :D), niekto to urobí takmer zo dňa na deň. Necháte svoju doterajšiu prácu a prídete do úplne odlišnej krajiny so snom, ktorému veríte a ktorý začnete realizovať. Ten milý leták bol súčasť jeho realizácie, dá sa povedať, že súčasť začiatkov. Simonovi a jeho manželke veľmi fandím a prajem úspech, páči sa mi to :). Aj v tomto mi Laponsko (a asi aj Fínsko celkovo) pripadá ako iný svet. Verím, že sa im to podarí. Pretože neočakávam, že im tam ktosi bude hádzať polená pod nohy, ale že ľudia budú mať z ich snahy a úspechu radosť. Z uvedeného blogu ešte stojí za pozornosť akcia, ktorá odráža ducha Laponska a asi aj Fínska ako takého. Majiteľ už spomenutého supermarketu Jounin Kauppa raz dostal nápad :D. (Milujem, keď ľudia dostanú nápad :).) A povedal si, prečo neísť bicyklom tri dni na sever do Nórska zaplávať si v Atlantickom oceáne. Tak aj bolo. A sprevádzala ho veľmi rôznorodá skupinka spoluobčanov, ktorí si tiež chceli ísť zaplávať. Všetci spolu. Ktokoľvek chcel. Deti aj seniori. Krásne uletená myšlienka, krásna realizácia, v blogu nájdete aj fotky. A čo je najkrajšie – tento rok sa ide zase. A všetci SME srdečne pozvaní :).  Aj vy!

Laponsko krajina zázrakov

Pre mňa bolo na Laponsku úžasné už len to, že som tam išla akurát na Vianoce a s mojou fínskou rodinou (starí rodičia, mama a tri deti), ktorá je ku mne skutočne ako moja rodina. Cestovali sme z Lahti do oblasti pri dedine Äkäslompolo 12 hodín autom. Za oknom zvyčajne sneh a nič. A keď už, tak potom tma.  Äkäslompolo sa nachádza pomerne dosť na severe za polárnym kruhom. Strašne som sa tešila :D. Až do chvíle, kedy sme nevystúpili pred chatou z auta a po pár nádychoch mi zamrzli chlpy v nose.

Chata ma očarila, vyzerala luxusne a bolo v nej teplúčko, lebo len v ten deň odišla predchádzajúca posádka, ktorá ju mala prenajatú na predošlý týždeň. Fotogaléria sa nachádza tu https://shop.destinationlapland.com/cottageDetail/1079?lang=en ale niečo je aj tu:

Náš rodinný autobus a chata Kiulunkolo

Štýlové zametanie snehu s erárnym ”portvišom” :D

Aby nám bolo jasné, že sme v Laponsku, teploty klesli nasledujúce dni ešte nižšie a ráno a podvečer bývalo okolo 30 -32 stupňov pod nulou. Hneď na druhý deň dopoludnia sme sa vychystali von. Obliekla som si to najteplejšie z najteplejšieho, čo mám. Mama mojej fínskej rodinky urobia rekapituláciu a na každú časť tela pridala minimálne jednu ďalšiu vrstvu oblečenia. Ako som si uvedomila, bez toho by som asi nebola schopná ísť von na dlhšie ako 5 minút. Ale Fíni sú zvyknutí, že turisti z iných krajín nevedia odhadnúť fínsku zimu, a v Laponsku máte bežne požičovne na prenájom teplého oblečenia, ako napríklad teplé kombinézy a podobne.

Počas pobytu sme mali stále nejaký program. V prvý deň som uvidela svojho prvého skutočného soba, a ako bonus aj plno ďalších zimomilných zvieratiek, lebo sme navštívili miestny dvor, na ktorom sa chovajú predovšetkým kone ale aj exotickejšie tvory. To bolo dobré na morálku. Vidieť, že niekto stojí celý deň na tej zime a veselo si prežúva.

Okrem toho som videla veci doteraz mnou nevidené. Napríklad fenomén potkukelkka. Nad týmto vynálezom som bola užasnutá pomerne dlho. Vlastne ma to neprešlo až do odchodu. Už som asi spomínala, že bicykle sú pre Fínov neodmysliteľný dopravný prostriedok. Tak v Laponsku, keďže majú od októbra do mája sneh, si vyrobili svoju zimnú verziu bicykla. A tou je potkukelkka. Namiesto cyklistov sa po chodníkoch a po cestách premávajú potkukelkkári vezúci sami seba alebo ešte niekoho na sedadle pred sebou. Vraj rýchlejšia doprava. No mne sa to zdalo pomerne namáhavé, hlavne pri 30 stupňoch pod nulou. Naša chatová potkukelkka mala dokonca svoj vlastný bicyklový zámok! To keby ste potrebovali zamknúť potkukelkku pred obchodom.

Potkukelkka s potkukelkkistom a zámkom na bicykel

A pred suvenírovým obchodom, pre tých, čo by si ešte nestihli všimnúť potkukelkku, ste narazili na niekoľkometrovú potkukelkku. Proste: Potkukelkka!

Potkukelkka

Okrem potkukelkky som prvý raz v živote videla aj efektívne a efektné zároveň svetlá to na noc robené s využitím dostupných prírodných zdrojov, to znamená vody a mínus tridsiatich stupňov. Do vedra napustíte vodu, do stredu dáte nejaký predmet, a necháte zamrznúť. Plastovú fľašu plnenú vodou najnovšie neodporúčame :P. Po zamrznutí vyklopíte z vedra, prevrátite hore nohami, zapálite sviečku určenú na von a dáte pod prevrátený zamrnutý ľad. Sviečka krásne a dlho horí a celkový výsledok očarí. Postup a výsledok je asi takýto:

Tu sme si ešte mysleli, akí sme vynaliezaví

A krásny výsledok

Okrem toho ma dostali tieto chutné poštové schránky, ktoré patrili k jednotlivým chatám konkrétne v našej oblasti. Ktorá bola naša, ani neviem :D.

Zátišie s poštovými schránkami

Šípka smeruje k dedine Äkäslompolo a tým smerom je takisto aj najvyšší vrch na okolí, ktorého názov je Ylläs, alebo po fínsky Yllästunturi (tunturi znamená pohorie). 

                                                                 

                                                             To je náš Ylläs

Je to obľúbená lyžiarska lokalita, trojhodinový lístok za 35 eur, ale vyzeralo to tam pohoďácky :P. Na kopci kaviarnička, kde ste sedeli takmer na kolenách niekomu, koho vidíte prvý a zároveň aj posledný raz v živote. Na Fínov až nezvyčajné :D. Ak ste chceli horúcu čokoládu, tri eurá vám stačili. Ale ak by ste chceli horúcu čokoládu s príchuťou, pripravte si eur deväť. Za to teplo (aj ľudské :D) to ale stálo.

Na kopec sa môžete dostať na jednej strane kopca okrem iného lanovkou v kabínkach. No a nebola by to fínska lanovka, keby v jednej z kabín s nepriehľadnými sklami zvonku dovnútra nebola – sauna! Nehraničí to už s posadnutosťou? :D Mňa by len zaujímalo, keď sa napríklad cestou hore vysaunujete, akú techniku chladenia použijete. Nahí na lyžiach dole? Neviem. Asi som tu krátko na to, aby som toto pochopila :D. Ale o to radšej by som to videla. :D

Na kopec v saune?

Na kopci bola takáto zima

A z lanovky takýto výhľad dole

Kaviarnička na kopci Ylläs

Po takom vymrznutom dni ste na chate skončili večer v saune. Niečo na spôsob umývania zubov. Idem si umyť zuby. Idem do sauny. Rozprávka.

Tá úplne najkrajšia vec ale nie je na fotkách, pretože sme na to nemali dosť kvalitný foťák. Polárna žiara. Sranda bola, že asi na druhý deň po príchode sme si na odporúčanie môjho spolužiaka stiahli aplikáciu, ktorá predpovedá (pár minút vopred) výskyt polárnej žiary nad konkrétnym územím. A tak sme večer deň pred Štedrým dňom sledovali predpovede a pri každej možnej šanci sme naskákali do svojich desiatich vrstiev oblečenia a vycupitali von pred chatu. Dva razy nič z toho, ale nakoniec sme videli polárnu žiaru, biele svetlo na nočnej oblohe, vyzeralo to dosť ako veľký biely oblak. Ale boli sme spokojní. Na druhý deň sme oslávili Štedrý večer, porozbaľovali hromadu darčekov, pojedli všeličo dobré a ešte lepšie. Pred polnocou sme sa rozhodli, že sa pôjdeme prejsť do dediny k hlavnej ceste, ktorú vždy na Štedrý večer lemujú svetlá sviečok namiesto verejného osvetelnia. Vyzeralo to krásne, ale opäť – kvalitný fotoaparát chýbal. Čo sme ale videli krátko predtým, to bolo ešte krajšie. Po oslave Štedrého večera sme sa teda opäť poobaľovali do desiatich vrstiev a vyšli sme von na spomínanú prechádzku. Čo nasledovalo pár sekúnd nato, nás skoro posadilo na zadok, zmohli sme sa akurát na pozeranie smerom nahor a opakované woooooow woooooooow wooooooow po dobu niekoľkých minút. Na čiernej oblohe posiatej žiarivými hviezdami sa začal čoraz výraznejšie rysovať pás svetla. Povedala by som, že sme ho mali rovno nad hlavami, nad našou chatou. Bol obrovský, siahal ďaleko zľava doďaleka doprava. Čím ďalej tým viac bol výraznejší, žiarivejší, ostrejší, zelenší. Okolo hlavného pásu bolo množstvo menších žiarivých pásov. Na niektorých menších miestach bolo svetlo chvíľami akoby rozvlnené vetrom. Na jednom mieste pás prechádzal do červenej farby. Bolo to také žiarivé, obrovské a krásne farebné. Žiarivá, obrovská, skutočná polárna žiara. Polárna žiara má farby podľa toho, v akej výške od povrchu Zeme sa nachádza, najnižšie máva modrú farbu, v prostrednej výške zelenú a najvyššie červenú. Tá naša bola teda niekde viac vyššie ako nižšie :P. Mali sme skutočne šťastie, lebo ako som sa dozvedela, turisti si kupujú cesty autobusom vyslovene do oblastí, kde sa predpokladá výskyt polárnej žiary, aby ju videli. Niekedy sa podarí, niekedy sa nepodarí. Pôsobivý Štedrý večer pre nás všetkých :). A nezabudnuteľné Vianoce :).

Mechanizmus rovnoprávnosti

Myslím, že týmto blogom pôjdem sama proti sebe. :P Najmä, keď zas prídem na Slovensko. Ale musím ho napísať, pretože sa nestáva tak často, aby na vás začali pôsobiť neznáme mechanizmy bez toho, aby ste sa sami rozhodli stať objektom psychologického experimentu. Ak som vyvolala dojem, že idem písať o nadprirodzených javoch, tak to bolo presne to, o čo mi nešlo. A teraz to, o čo ide :D. Dám tomu názov „mechanizmus rovnoprávnosti“. Úúú...

Táto potvora na mňa začala pôsobiť veľmi nenápadne a rovnako tak nečakane. Na vysvetlenie použijem modelové situácie a graf(y).

Modelová situácia 1: Londýn

V Londýne sa nájde kultúrna vzorka asi z každého kúta sveta. Kultúrna vzorka sa zvyčajne odmieta začleniť do britskej spoločnosti (Fínov na nich!) a spokojne si pestuje svoje vlastné kultúrne a niekedy viac nekultúrne ako kultúrne zázemie. Okrem toho život v Londýne je viac ako drahý. Toto nie je moc dobrá kombinácia pri hľadaní ubytovania, ak ste osoba ženského pohlavia, pretože v takom prípade namiesto ubytovania v 50% percentách prípadov nájdete bezplatné ubytovanie sponzorované predstaviteľom arabskej kultúry mužského pohlavia. Áno, proste to tak je, dostanete ponuky na bezplatné bývanie. Dá sa človek v Londýne prenajať za 300 eur mesačne? Dá. Pre niekoho asi normálne.

Modelová situácia 2: Londýn

Ak vás prepadne nálada odfiltrovať stres z pracovného týždňa vo víre londýnskych klubov a ste žena, nemusíte na to minúť veľa. Stačí sa v správny čas prihovoriť a v správny čas zase zmiznúť. Táto disciplína sa dá aplikovať najbezpečnejšie na domorodú vzorku. Je to zvláštny vzorec, keď niekto za vás automaticky platí všetko, hoci vás pozná 20 minút. Ale dá sa to. Pre niekoho asi normálne.

Modelová situácia 3: Bratislava

Táto modelová situácia je veľmi osobná, pretože môj vzťah k väčšine mne známych ľudí v Bratislave je veľmi osobný. Ale ak to mám zovšeobecniť – kamarát či frajer, veľmi často za vás nejaký muž niečo zaplatí. Vo väčšine prípadov je to fakt veľmi milé a beriem to ako príjemnú pozornosť. Nikdy mi to nepripadalo, že si ma ktosi kupuje. Teda takmer nikdy. Je to pre našu spoločnosť asi normálne.

Modelová situácia 4: Lahti

Dvere vám neotvoria, ale na to už som sa na blogu sťažovala. Poďme ďalej. Reštaurácia? Ak chcete kávu, čaj, vodu, kúpte si. Jedlo? To je vaša starosť. Bar? Ak chcete drink, je iba na vás, či si ho kúpite, čo si kúpite a čím to zaplatíte. Buď to mám takú smolu alebo nie som „fínsky“ typ :D alebo je to emancipácia na všetkých frontoch. Keďže sa stretávam pomerne často s pomerne veľa rôznymi ľuďmi fínskej národnosti, dovolím si tvrdiť, že to bude to tretie. Zozačiatku to bol zvláštny pocit. Človek (rozumej žena, inými slovami ja) bol zvyknutý na to, že ho občas (rozumej často) ktosi pozve. Chvíľu mi trvalo, kým som pri príchode do baru prestala dávať pozor, či si mám objednať sama alebo to urobí niekto za mňa. Nikdy by som nepovedala, že takúto fakt „blbosť“ budem tak prežívať. Ešte je jedna možnosť – stretávam sa hlavne so študentmi, tak možno to je iba tým, že sú bez peňazí :P. Ale mám podozrenie, že to skutočne nie je tým.

Záver

Žena vo Fínsku si kupuje drinky sama, zaplatí si svoj účet v reštaurácii a keď ide na koncert, do klubu alebo do kina, kúpi si lístok. Každý berie ako samozrejmosť, že to zvládne sama a že keď sa chce baviť, musí na to mať. Je za seba zodpovedná sama a ona o tom vie, rovnako, ako aj muži okolo nej. Tým, že jej nikto nedáva nič bezdôvodne zadarmo, nevyvoláva v nej pocit zaviazanosti niekomu, závislosti na druhých, slabosti oproti ostatným, pocit menších povinností oproti povinnostiam ostatných. Stará sa o seba sama. Má vlastnú zodpovednosť, má plnohodnotné povinnosti ako všetci ostatní. Aby mohla byť za seba plne zodpovedná, potrebuje mať plnohodnotné práva tak, ako všetci ostatní. A tu sme sa dostali k tomu spomínanému mechanizmu z úvodu. Vždy som si myslela, že mám v sebe silný zmysel pre rovnoprávnosť. Preto ma prekvapilo, že som zistila, že som ho nemala. Až keď začnete pociťovať, že spoločnosť má od vás plnohodnotné očakávania, začnete automaticky prirodzene vyžadovať vy od nej svoje plnohodnotné práva, aby ste ich mohli naplniť.

x - % povinností, ktoré máte

y - % práv, ktoré prirodzene vyžadujete

London, Bratislava, Lahti - kde sa pocitovo z mojich skúseností jednotlivé mestá nachádzajú (Londýn je značne skreslený práve mnohonásobným zásahom neintegrovanej kultúrnej vzorky, ale odráža moje osobné skúsenosti)