Mechanizmus rovnoprávnosti

Myslím, že týmto blogom pôjdem sama proti sebe. :P Najmä, keď zas prídem na Slovensko. Ale musím ho napísať, pretože sa nestáva tak často, aby na vás začali pôsobiť neznáme mechanizmy bez toho, aby ste sa sami rozhodli stať objektom psychologického experimentu. Ak som vyvolala dojem, že idem písať o nadprirodzených javoch, tak to bolo presne to, o čo mi nešlo. A teraz to, o čo ide :D. Dám tomu názov „mechanizmus rovnoprávnosti“. Úúú...

Táto potvora na mňa začala pôsobiť veľmi nenápadne a rovnako tak nečakane. Na vysvetlenie použijem modelové situácie a graf(y).

Modelová situácia 1: Londýn

V Londýne sa nájde kultúrna vzorka asi z každého kúta sveta. Kultúrna vzorka sa zvyčajne odmieta začleniť do britskej spoločnosti (Fínov na nich!) a spokojne si pestuje svoje vlastné kultúrne a niekedy viac nekultúrne ako kultúrne zázemie. Okrem toho život v Londýne je viac ako drahý. Toto nie je moc dobrá kombinácia pri hľadaní ubytovania, ak ste osoba ženského pohlavia, pretože v takom prípade namiesto ubytovania v 50% percentách prípadov nájdete bezplatné ubytovanie sponzorované predstaviteľom arabskej kultúry mužského pohlavia. Áno, proste to tak je, dostanete ponuky na bezplatné bývanie. Dá sa človek v Londýne prenajať za 300 eur mesačne? Dá. Pre niekoho asi normálne.

Modelová situácia 2: Londýn

Ak vás prepadne nálada odfiltrovať stres z pracovného týždňa vo víre londýnskych klubov a ste žena, nemusíte na to minúť veľa. Stačí sa v správny čas prihovoriť a v správny čas zase zmiznúť. Táto disciplína sa dá aplikovať najbezpečnejšie na domorodú vzorku. Je to zvláštny vzorec, keď niekto za vás automaticky platí všetko, hoci vás pozná 20 minút. Ale dá sa to. Pre niekoho asi normálne.

Modelová situácia 3: Bratislava

Táto modelová situácia je veľmi osobná, pretože môj vzťah k väčšine mne známych ľudí v Bratislave je veľmi osobný. Ale ak to mám zovšeobecniť – kamarát či frajer, veľmi často za vás nejaký muž niečo zaplatí. Vo väčšine prípadov je to fakt veľmi milé a beriem to ako príjemnú pozornosť. Nikdy mi to nepripadalo, že si ma ktosi kupuje. Teda takmer nikdy. Je to pre našu spoločnosť asi normálne.

Modelová situácia 4: Lahti

Dvere vám neotvoria, ale na to už som sa na blogu sťažovala. Poďme ďalej. Reštaurácia? Ak chcete kávu, čaj, vodu, kúpte si. Jedlo? To je vaša starosť. Bar? Ak chcete drink, je iba na vás, či si ho kúpite, čo si kúpite a čím to zaplatíte. Buď to mám takú smolu alebo nie som „fínsky“ typ :D alebo je to emancipácia na všetkých frontoch. Keďže sa stretávam pomerne často s pomerne veľa rôznymi ľuďmi fínskej národnosti, dovolím si tvrdiť, že to bude to tretie. Zozačiatku to bol zvláštny pocit. Človek (rozumej žena, inými slovami ja) bol zvyknutý na to, že ho občas (rozumej často) ktosi pozve. Chvíľu mi trvalo, kým som pri príchode do baru prestala dávať pozor, či si mám objednať sama alebo to urobí niekto za mňa. Nikdy by som nepovedala, že takúto fakt „blbosť“ budem tak prežívať. Ešte je jedna možnosť – stretávam sa hlavne so študentmi, tak možno to je iba tým, že sú bez peňazí :P. Ale mám podozrenie, že to skutočne nie je tým.

Záver

Žena vo Fínsku si kupuje drinky sama, zaplatí si svoj účet v reštaurácii a keď ide na koncert, do klubu alebo do kina, kúpi si lístok. Každý berie ako samozrejmosť, že to zvládne sama a že keď sa chce baviť, musí na to mať. Je za seba zodpovedná sama a ona o tom vie, rovnako, ako aj muži okolo nej. Tým, že jej nikto nedáva nič bezdôvodne zadarmo, nevyvoláva v nej pocit zaviazanosti niekomu, závislosti na druhých, slabosti oproti ostatným, pocit menších povinností oproti povinnostiam ostatných. Stará sa o seba sama. Má vlastnú zodpovednosť, má plnohodnotné povinnosti ako všetci ostatní. Aby mohla byť za seba plne zodpovedná, potrebuje mať plnohodnotné práva tak, ako všetci ostatní. A tu sme sa dostali k tomu spomínanému mechanizmu z úvodu. Vždy som si myslela, že mám v sebe silný zmysel pre rovnoprávnosť. Preto ma prekvapilo, že som zistila, že som ho nemala. Až keď začnete pociťovať, že spoločnosť má od vás plnohodnotné očakávania, začnete automaticky prirodzene vyžadovať vy od nej svoje plnohodnotné práva, aby ste ich mohli naplniť.

x - % povinností, ktoré máte

y - % práv, ktoré prirodzene vyžadujete

London, Bratislava, Lahti - kde sa pocitovo z mojich skúseností jednotlivé mestá nachádzajú (Londýn je značne skreslený práve mnohonásobným zásahom neintegrovanej kultúrnej vzorky, ale odráža moje osobné skúsenosti)