nedeľa 12. októbra 2014

Fíni

Keď som mala ísť do Fínska, jediný môj dovtedajší kontakt s Fínskom boli hokejové zápasy na MS v televízii. A fínsky jazyk mi znel ako maďarčina, možno trošku lepšie. Každopádne žiadna sláva :). Po príchode do Fínska sa to neplánovane začalo meniť. Premýšľala som nad tým, prečo mi fínčina zrazu začala znieť úplne inak. Nie je to tým, že som ju začala študovať a ani tým, že ju počúvam od rána do večera zo všetkých strán. Je to tým, že som začala spoznávať Fínov ako ľudí. A čím viac poznám ľudí, ktorí sú mi sympatickí a ktorých mám rada, tým viac mi znie tento jazyk milšie a milšie. Vlastne teraz už môžem povedať, že sa mi fínčina veľmi páči a znie mi úžasne a chcem sa ju naučiť. Preto, lebo sa chcem viac priblížiť k ľuďom, ktorých som tu spoznala.

Slováci o sebe zvyknú tvrdiť, že sú priateľskí a milí. Neviem, čo o sebe zvyknú tvrdiť Fíni, ale podľa mňa sú tiež priateľskí a milí. Ale úplne iní ako Slováci :D. Fíni majú svoju škrupinku, vďaka ktorej navonok vyzerajú, že nemajú o vás záujem, že sú pre vás úplne cudzí a tvária sa, že „tu nie sú“. A už vôbec o vás nevedia a absolútne nemajú záujem spoznať niekoho nového. Predpokladali by ste teda, že keď sa im prihovoríte, iba rýchlo niečo z povinnosti odpovedia a zase zmĺknu. A podľa možností sa čo najrýchlejšie stratia. Ale predtým vám ešte stihnú dať najavo, že ich obťažujete. Lenže... Ono to vôbec nie je tak. Keď sa im prihovoríte, tak ako prvé sa hneď usmejú (prvé nečakané prekvapenie, Fíni sa fakt stále na vás doširoka usmievajú, ak sa im prihovoríte) a hneď prejavia o vás záujem a odpovedia vám veľmi milo a priateľsky s tým, že čakajú, že budete v konverzácii pokračovať. A vidíte, že im to vôbec nie je na obtiaž, práve naopak, teší ich to. Z mojej skúsenosti (ak sa mesačná skúsenosť jedného človeka dá považovať za relevantnú :) ) môžem povedať, že som tu stretla iba priateľských a veľmi slušných ľudí. Zvyčajne sa vedia dobre správať. Vždy sa na vás usmievajú a snažia sa s vami jednať tak, aby vám buď pomohli, poradili alebo odpovedali čo najlepšie na to, čo sa ich pýtate. A to nehovorím o nekonečnej trpezlivosti mojich fínskych priateľov, ktorí mi neúnavne s úsmevom na tvári (ktovie, čo si myslia v skutočnosti :D) prekladajú a čítajú všetok fínsky text, ktorý mi práve padne do oka.

Ľudia tu na mňa pôsobia krásne. Keď už hovorím o kráse, tak ide tak o vnútornú ako aj vonkajšiu krásu. Predtým, ako som sem išla, som z internetu vyčítala, že Fíni by nemali byť moc pekní. Neviem, kto si to myslí, ale keď chodím po meste, po obchodoch, po škole, tak musím povedať, že Fínov považujem za veľmi dobre vyzerajúci národ. Niečím sú veľmi pekní. A to tak ženy, ako aj muži. Veľmi rada sa na ľudí tu pozerám. Vo väčšine prípadov majú blond vlasy. Niekedy až také svetlé, že sú takmer biele, je to veľmi roztomilé :D, napríklad keď u holiča vidíte takú bielovlasú rodinku, čo sa prišla dať ostrihať. Väčšinou je to však taká stredná blond farba. Majú modré alebo hnedé oči. Majú pekný tvar tváre, muži majú často výraznejšiu spodnú časť tváre, ženy majú krásne jemné črty. Zvyčajne tu ľudia vyzerajú tak nejak „vznešene“, ale neviem, prečo tak na mňa pôsobia. Možno je to vzhľadom, možno je to tým, čo z nich vyžaruje. Proste sa mi páčia a rada sa s nimi stretávam. Cítim sa medzi nimi veľmi dobre.

Mnohokrát mi napadnú moje skúsenosti s ľuďmi v Londýne. Mám na mysli s domorodými Britmi, ktorých som tam stretla. Rozdiel, ktorý pozorujem, však môže byť spôsobený aj tým, že Londýn je hlavné mesto a Lahti nie, hlavné mesto má zvyčajne svoje špecifiká. Každopádne rozdiely sú veľmi výrazné. V Londýne vám domorodý Brit takmer vždy dával najavo, že ste iba jeden z tisícov imigrantov, ktorý prišiel využívať ich úžasný systém a oberať ich o pracovné miesta a iné výhody (pričom napríklad univerzity sú neskutočne drahé). Úplne zdesenie v ich tvári ste mohli vidieť po tom, čo ste sa im priznali, že by ste v Británii radi zostali žiť natrvalo. A vlastne ste vždy videli, že vy predsa nemôžete dosahovať ich úroveň a vlastne nemajú dôvod, aby ste ich zaujímali ako skutoční priatelia. Tu, vo Fínsku, sa mi to nestalo ešte ani raz. Do Fínska prídete, dostanete od nich vzdelanie zadarmo (prečo to robia???) a ich teší, že vás môžu spoznať, že vás môžu učiť svoj jazyk, že vám môžu zblízka ukázať svoj život a kultúru. Dokonca vidíte, že ich teší, ak poviete, že by ste tu možno radi zostali žiť aj po tom, čo skončíte školu. A nikto vás odtiaľto nevyháňa. Nikdy som nepocítila, že nie som dosť dobrá, lebo nie som Fínka. Nikto si tu od vás nedrží odstup a nepozerá sa na vás zhora. Nikto vás nevyčleňuje. Doteraz som sa nestretla s národom, ktorý by mal vyššiu úroveň ako Fíni.  

Vlastne, ak chcete vedieť, ako sa tu cítim, pustite si toto video. Akoby vás mal niekto bezdôvodne rád.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára