Zvyšné kurzy a čo na nich

Vo štvrtok prišiel deň, ktorí niektorí Vietnamci odignorovali s tým, že aj tak nebudú rozumieť :D. Stretli sme sa konečne ráno v aule tvárou v tvár s našimi 40-timi fínskymi budúcimi tímovými kolegami z IT Technologickej fakulty. Minna s Marjou sa s tým nehrali a hneď na úvod nám (v angličtine, asi preto, aby nám to bolo dosť jasné) oznámili, že teraz sa v rámci tímov ešte bude komunikovať viac v angličtine, ale pred Vianocami už sa bude komunikovať viac po fínsky ako po anglicky. Nikto z nás zahraničných tomu neverí. Ale nechceli sme to kaziť a iba sme sa usmievali.

Potom nastalo veľké rozdelenie do tímov. Fínsky zmysel pre detail spôsobil, že asi 10-15 ľudí nebolo zaradených nikde. Ja som bola zaradená do tímu číslo 7. Keďže sme z nezaradených vyfasovali ešte jedného člena, je náš tým zložený nakoniec z 5 veľkých blonďavých Fínov, jedného malého Vietnamca a mňa. Vietnamec ani neprišiel, takže som bola s nimi sama. Keď sme boli rozdelení do tímov, každý tím dostal pridelenú učebňu, v ktorej bude pracovať celý nasledujúci rok. V jednej učebni je niekoľko tímov naraz, každý pri svojich počítačoch.

Hneď v prvý deň sme si vyskúšali, ako sa nám spolu bude fungovať. Mám z nášho tímu zatiaľ dobrý dojem, všetci sa zapájali a dokonca prejavovali iniciatívu. Opäť sme si museli vytvoriť najskôr nejaké stanovy nášho tímu, určiť team leadera, uviesť kontakty a naše role podľa team role testu, uviesť spôsob, ako sa kontaktovať a zhromažďovať dokumentáciu. Vytvorili sme si teda opäť na facebooku tím, tentoraz bez sloganu a so suchým názvom Skupina číslo 7 (YPF Team 7), ale na ajťákov dosť dobré. Druhú úlohu dostali iba Fíni, keď nás zahraničných poslali z auly preč. Teraz sme ju mali vyriešiť. Naša komunikácia vyzerala asi tak, že chalani sa o niečom dohadovali a ja som sa vkuse pýtala, čo kto hovorí, píše a robí, zatiaľ mi to všetko veľmi trpezlivo prekladali, ale som zvedavá, ako dlho ich to bude baviť, zvlášť, keď mám byť team leader.  Mali sme úlohy hotové oveľa skôr ako všetci ostatní a mohli sme odísť. Ja som si dala súkromnú domácu úlohu naučiť sa ich mená Teemu, Jesse, Joonas, Jari a Antti. Na facebooku som si všimla, že v skupine nie sú všetci, tak som napísala otázku, kto nám chýba. Odpoveď ma mierne prekvapila – Antti, to je ten blonďavý chalan. Začínam mať dojem, že Fíni sa snáď nepozerajú do zrkadla a nevedia, že blonďaví sú tu všetci. Stalo sa to už druhý raz v priebehu týždňa, že ktosi sa (tu vo Fínsku) snaží niekoho identifikovať na základe poznávacieho znamenia, ktorým majú byť blond vlasy. Možno si myslia, že všetci ostatní sú blonďavejší ako oni.

Páčilo sa mi, že keď sme skončili, čakali na nás v aule všetci učitelia, ktorí nás učia alebo môžu učiť v budúcnosti. Každý jeden z nich sa pred nás postavil, predstavil sa, povedal, čo môže učiť a vždy bol priestor na otázky.

Do konca týždňa už nás nečakal žiadny kurz, ktorý by sme ešte neboli mali. Akurát na fínčine sa to stupňuje. V piatok som sa smiala už tak, že mi po tvári tiekli slzy a v podstate celá skupina išla do kolien niekoľkokrát pri čítaní tohto cvičenia. Schválne, vyskúšajte si ho. Ak sú po sebe dve spoluhlásky, musíte prečítať obidve, a ak sú po sebe dve samohlásky, musíte ich prečítať ako jednu dlhú. Všetky tie zhluky písmen vo fínčine vraj niečo znamenajú.

tata tataa tattaa taattaa taatta taata tatta tataa taataa

pipi pipii pippii piippii piippi piipi pippi pipii piipii

koko kokoo kokkoo kookkoo kookko kooko kokko kokoo kookoo

A teraz si predstavte, že ste ešte aj Vietnamec...

V piatok som si chcela urobiť radosť a darovala som si po škole výlet do Lidla. Sánka dole. Ceny sú tam porovnateľné slovenským cenám, dokonca niektoré výrobky sú lacnejšie ako na Slovensku! A našla som tam veľmi veľa z nášho obľúbeného sortimentu (niektorí vedia :D, hlavne čokolády, čierny princ a podobne...). Na chvíľu som sa cítila ako doma a neprekvapilo by ma, keby spoza niektorého regálu na mňa vykukol nejaký Peťo, Tomáš, Lukáš, Monika... :) Chýbate mi.