Ak som si myslela, že v pondelok pred
týždňom budem nervózna a potom už nie, tak by som to rada opravila.
Nervózna som bola pred dnešným dňom. Prvý deň, kedy sme začali konečne seriózne
študovať. A k tomu – začať akurát predmetom s názvom Web Technologies.
No moc sa mi tam fakt nechcelo.
Učiteľ meškal. Prvé prekvapenie J. Keď napokon prišiel, bol to taký veselo
naladený Fín okolo 45, volá sa Pasi, vysoký, štíhly, náušnica v uchu.
Najskôr sme si posadali za počítače a čakali asi 10 minút, kým sa nám
podarí všetkým prihlásiť. Alebo 15? :D Potom nám Pasi začal premietať obrazovky
PowerPoint prezentácie, ktoré si pre nás pripravil. Hovoril v podstate iba
to, čo bolo na nich. Začal s tým, čo je to vlastne Internet, ako to celé
funguje, keď zadáme adresu a zobrazí sa nám webová stránka. Celkom fajn sa
to počúvalo. Prišlo mi to zaujímavé a zrozumiteľné. Hovoril pomaly
a jasne. Ale tak nejako mal na saláme :D. Celkovo nám takto odprezentoval
asi tri prezentácie. Ako som dnes zistila, tak každý vyučujúci nám všetky
materiály, ktoré nám prezentuje na hodinách, sprístupní na študentskom portáli.
Na tento portál má prístup každý študent. Každý študent sa musí zapísať na
predmety, na ktoré má chodiť. Po zapísaní sa pre daný predmet študentovi
sprístupnia všetky materiály, ktoré tam jeho učiteľ dáva. Čo je skvelé, lebo
nemusíte písať na hodinách poznámky a takisto nemusíte zháňať prezentácie,
ktoré si ten učiteľ pripravil. Všetko vám poskytne prostredníctvom portálu. Môžete
sa tak oveľa lepšie sústrediť na to, čo vám hovoria na hodinách. Ak chcete,
môžete si doštudovať informácie z kníh, ale to je dobrovoľné.
Pasi tak nenápadne plynule prešiel až
k tomu, že nám vlastne začal vysvetľovať, ako sa správa text na webovej
stránke, keď ho napíšeme v určitej forme s použitím určitých symbolov
v súlade s určitými pravidlami. Hneď nato sme dostali prvú úlohu,
ktorú sme začali riešiť priamo na hodine po tom, čom nám všetko vysvetlil.
V Notepad++ sme si začali písať text, robiť odseky, meniť fonty, robiť nadpisy
a iné základné veci, ktoré sme si následne zobrazili ako webovú stránku.
Bol to pre mňa zážitok, keď to zafungovalo :D. Celkovo sme počas dopoludnia
robili 3 úlohy (máme na to 3,5 hodiny vkuse s tým, že Pasi nám povedal, že
kedykoľvek potrebujeme, máme sa zdvihnúť a ísť von, potom sa vrátiť
a tak, ako nám proste vyhovuje, je to na nás). Viem, že zatiaľ je to úplný
začiatok úplných základov. Ale bodaj by ma to stále bavilo tak, ako dnes. Už
teraz sa teším o týždeň na to, čím budeme pokračovať. Podmienkou na
získanie kreditov z tohto kurzu bude vytvorenie webovej stránky na konci
kurzu.
Po skončení Web Technologies nasledovali 4
hodiny voľna. Najskôr sme išli na obed. Asi by som mala spomenúť, že Tommi
stráca také tie fínske špecifiká a dnes si na začiatku hodiny sadol vedľa
mňa a dokonca ma aj pozdravil. A takmer sa usmial. Uuuuuuha. Na obed
sme teda išli spolu. A bola som rada, lebo som bola úplne dezorientovaná.
Ale ako som aj vďaka nemu zistila, tak zo 4 radov, kde si každý mal naložiť
obed, ktorý chcel, v 2 mali vegetariánske jedlo J. Čo som
si tu tak všimla, tak tu ľudia veľmi málo jedia. Chalan, Fín (teraz
nehovorím o Tommim), 2 metre výška, si na obed naloží tri malé varené
zemiaky, jeden kúsok ryby a trochu zeleninového šalátu. A jedia tu
tak Fíni, Rusi, vlastne všetci okrem Aziatov. Tí si dokážu naložiť kopcom
a keď jedia, tak to jedlo majú všade okolo úst a ešte vám aj
s plnými ústami niečo nadšene musia hovoriť. Ja sa skôr radím
k Fínom, Rusom a tak ďalej. Skutočne, ľudia tu jedia tak tretinu
z toho, čo vám na tanier naložia v slovenskej reštaurácii ako menu.
Plus tam vám k tomu dajú ešte aj polievku. Tu nie. A musím povedať,
že je to skvelé. Človek sa po takom obede cíti nabitý energiou a nie
unavene. Naviac tie jedlá sú veľmi dobré, ale nie sú prehnane ochutené. Až na
to mäso je to ideálne miesto pre takých, ako ja J.
Ešte jednu vec musím spomenúť. Doteraz som
sa pohybovala v priestoroch, kde študujú hlavne Rusky hlavne International
Business. Ale odteraz sme prešli na Technologickú fakultu a ono by to
stálo za foťák. Zrazu ste sa ocitli medzi... ajťákmi :D. Ale doslova. Niekedy
to nafotím.
Po obede nám zostalo veľmi veľa času, tak
som Tommiho zobrala do second handu, aby sa nenudil :D. Kúpila som si písací
stôl, kancelársku stoličku na kolieskach, luster a koberec. O týždeň
v pondelok to mám doma. Pani predavačky po anglicky nevedeli a až
teraz som si uvedomila, aké super je mať pri sebe Fína, ktorý za vás vyrieši
všetko, čo treba. Len občas sa mi zdalo, že sa bavia akosi príliš dlho, a keď
som sa Tommiho opýtala, že čo sa deje, tak povedal „Nič“. Tak dík :D.
Najbližší môj cieľ sa stal policajná
stanica. Pretože keď sa presťahujete do Fínska, musíte sa do 7 dní od príchodu
nahlásiť a zaregistrovať do matriky, ktorá je súčasťou policajnej stanice.
Bola som tam už skôr, ale chýbali mi nejaké papiere, ktoré som dodatočne
doniesla.
No a potom už nebolo čo robiť, tak
sme si urobili dvojhodinový okruh po meste Lahti. Bola som na všetkých
miestach, na ktorých som chcela byť. Najväčší zážitok som mala zo skokanských
mostíkov. Pretože ako malá som pozerala športové prenosy z Lahti
a pamätala som si tie zábery z TV. A zrazu som na tom mieste
osobne J. Je to
krásne malé mesto, v ktorom je veľa prírody a je tu kľud. Ak sa to
tak dá povedať, tak po tom vyše týždni to tu mám fakt rada. V nedeľu som
sa prechádzala po meste, 15 minút pešo od centra centrovitého. Išla som po
ulici a cítila som sa ako v lese. Pretože všade plno stromov, úžasný
vzduch, domy sú v tých stromoch ukryté akoby ste boli v chatovej
oblasti. Úžasné ticho. Nemusíte chodiť do prírody. Stačí vyjsť z baráku.
A ste prakticky v lese.
Po tom, ako som si vyfotila skokanské
mostíky, zimný štadión a nachodili sme kilometre, zamierili sme si to ku
campusu Technologickej fakulty. Keďže ešte bol čas, sadli sme si na lavičku do
neďalekého parku. Vravím Tommimu, že o 10 minút nám začína hodina, mali by
sme ísť. On vraví, že stačí ísť o 5 minút. Na moje námietky, že Fíni
predsa nikdy nemeškajú, sa akurát zasmial a hovorí, že učiteľka bude
určite meškať, všetci meškajú... Akože dobre, toto ešte som ochotná akceptovať,
aj to, že aj vo Fínsku vám môžu tiež ukradnúť bicykel, aj to, že Fíni nemajú
radi Rusko kvôli tomu, čo im urobili v minulosti... Ale dúfam, že mi
nebude takto kaziť ďalej všetky ilúzie o Fínsku, pretože všetko, čo do nás
hučali na prednáškach počas prvého týždňa, vyjde nazmar :D.
Naše jazero Vesijärvi
Zimný štadión
Ja s nimi :))
Náš ďalší predmet bol Logistika. Učí nás
mladá Fínka Milla. Blondína, aké prekvapenie J. Na úvod sme sa všetci rad radom
predstavili a priznali sme si, že o logistike nič nevieme. Ale radi
sa naučíme! Potom sa nám predstavila Milla. Len pre zaujímavosť napíšem, kto to
vlastne je, akú má kvalifikáciu a aký má k nám prístup. Ten, kto
študoval na slovenskej vysokej škole, si to môže porovnať...
Milla logistiku najskôr vyštudovala na tej
istej univerzite, kde študujeme teraz my a ona tu učí. Pracovala na
rôznych pozíciách v logistike počas 7 rokov, keď sa rozhodla, že je načase
opäť ísť študovať. Odišla teda na dva roky na univerzitu, ukončila Masters
degree. A premýšľala, čo ďalej. Z univerzity jej navrhli, aby išla
pracovať do oblasti výskumu. Tak najbližších 5 rokov sa venovala výskumnej činnosti
orientovanej predovšetkým na železničnú a námornú dopravu. Pred rokom si
dokončila PhD. a teraz ide učiť. Určite nie preto, lebo nič iné nenašla...
Ten prístup celkovo nielen jej, ale zatiaľ
všetkých, s ktorými som sa stretla, je taký, akoby ste mali zákazníka,
ktorý si niečo zaplatil a vy ho nechcete sklamať. Keby sme za školu
platili, asi by som to brala ako dôvod, prečo sa tak k nám správajú. Ale
keďže škola je zadarmo, bude to asi v niečom inom.
Milla nám napríklad povedala, že skúšku
budeme mať 2.12. Pričom semester nám bude končiť tak, že ešte 16.12. by nám tú
skúšku mohla naplánovať. Ale neurobí to. A viete, prečo? Lebo vie, že na
inom predmete budeme 14.12. finišovať s jedným náročným projektom.
A jej to proste prišlo nefér, aby nám na to isté obdobie dala do toho ešte
aj skúšku. Povedzte, koho kedy na slovenskej vysokej škole zaujímalo, ako to
máte všetko stihnúť? Čím viac si na vás mohol niekto niečo dokazovať, tým viac
ho to bavilo.
Milla nám tak, ako aj iní učitelia,
povedala, že keď budeme deprimovaní alebo frustrovaní z niečoho (tipujem,
že mala na mysli hlavne štúdium), môžeme sa s ňou kedykoľvek porozprávať.
Skvelé, nie?
A jedna bodka na záver. Vedeli ste,
že Rusi majú jednu z najlepších železničných dopráv na svete? Vo Fínsku
vraj vlaky začínajú meškať pri 0 až mínus 5 stupňoch. Rusom nevadí ani mínus 20
a všetko beží. To s tým Fínskom ma ale celkom prekvapilo, keďže
väčšinu roka tu majú zimu. To im to nevadí? :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára