Fast and Furious

Po privítacom týždni prišiel víkend, kedy nám aktivisti z klubu Lahti Entrepreneurship Club pripravili akciu s názvom Fast and Furious. Očividne chceli podporiť našu súťaživosť. Prihlásilo sa 40 študentov, ale neprišli úplne všetci. Najskôr som si vravela, že je to taký priemerný maturitný večierok, potom to nabralo trochu iný význam.

Zhromaždili sme sa na jednom priestranstve blízko centra. Na úvod nám pripli na ruky farebné papiere, čím nás rozdelili do štyroch družstiev. Najlepšie tak, aby spolu boli ľudia, čo sa spolu vôbec dovtedy nepoznali. To nebol až taký problém, keďže väčšina z nás tu bola týždeň aj s cestou J. Najskôr sme hrali trošku stupídne hry, ako napríklad:

•         Každá skupina dostala označenie – červení boli „mačka“, modrí (my) sme boli „kačka“, zelení boli „pes“ a žltí boli „líška“. Všetkým nám následne zaviazali oči pásmi látky. Potom nás pomiešali tak, že sme nevedeli, kde sme. A naša úloha bola čo najskôr nájsť všetkých členov svojho tímu. Háčik bol v tom, že ste mohli iba vydávať zvuky zvieraťa, ktorého názov vaša skupina niesla. My sme vykrikovali „kva kva“. Doteraz neviem, čo po sebe kričali žltí :D.
•           Ďalšia uletená hra spočívala v tom, že dve družstvá sa pochytali za ruky a vytvorili veľký kruh. Zvyšné dve družstvá boli v strede. Každý mal v ruke tri lepiace papieriky. Úlohou každého tímu bolo nalepiť svoje papieriky na členov súperiaceho družstva. Ten, kto mal na sebe tri, musel kruh opustiť. Vyhralo to družstvo, ktorého členovia zostali vo väčšom počte.
•           No a toto sa dialo za bieleho dňa uprostred mesta a ľudí, ktorí si vyšli na sobotné nákupy... Nepýtajte sa ma, ako som si pripadala :D. Ale žijeme len raz, prečo sa neznemožniť aj týmto spôsobom.

Cieľom týchto súťaží bolo najmä určenie čísla tímu. My sme dostali číslo 3, keďže sme skončili na treťom mieste. Potom sa začalo niečo, čo mi konečne začalo dávať zmysel. A v podstate tie úvodne súťaže mali zrejme navodiť tímového ducha v rámci každej skupiny. A súťažného ducha medzi tímami.

Každá skupina dostala tajničku. Keď ju vylúštila, obsahovala indíciu, kde sa nachádza stanovisko, na ktorom nás čaká ďalšia úloha. Stanovísk bolo celkom 6. V podstate sme pri hľadaní jednotlivých stanovísk prechodili krížom-krážom celé širšie centrum – zmysel číslo 1 – vedieť sa orientovať v meste. Na každom stanovisku nás čakali informácie a úloha. Ak ste úlohu vyriešili, dostali ste podpis a indície, kde hľadať ďalšie stanovisko. Indície mali podobu logických úloh.

Jedno stanovisko nás informovalo o tom, že v danej budove sa dá riešiť veci okolo práce a platenia daní. Ďalšie stanovisko nás informovalo o tom, ako sa orientovať v cestovnom poriadku autobusov. A podobne. Mne sa ale najviac páčila úloha, ktorú sme mali vykonať v nákupnom biznis centre. Najskôr nás po ňom povodili hore-dole a povedali, kde sa čo užitočné a lacné nachádza, a následne sme dostali zadanie: dali nám sadu fotografií s figurínami, ktoré mali na sebe oblečenie, a my sme mali ísť do predajne H&M a obliecť sa ako tie figuríny. Keď tak urobíme, odfotiť sa s obrázkom figuríny a odoslať to na facebook na stránku akcie Fast and Furious. Tak preto tá moja inteligentná selfie v skúšobnej kabíne, ktorú ste mi už dvadsiati lajkli :D. Je to od vás milé, ďakujem. :) Dobrovoľne by som to neurobila...

Selfie dobrovoľne nasilu :))

Večer sme sa uťahaní zišli na poslednom mieste – sídlo tohto skvelého klubu. Dostali sme zadarmo jedlo a pitie. Na základe vyhodnotenia náš tím skončil posledný v duchu „nešťastie v hre, šťastie v láske“. Na záver sa nám prihovorila opäť naša univerzitná pastorka. A na konci nám rozdala zabalené jedlo domov. Dostala som zemiakový šalát :D. Ale poteší, keď ste študent.

Po tak náročnom dni sme skončili v krčme neďaleko. Dali sme si opäť Karjalu. Tentoraz musím povedať, že mi pekne stúpla do hlavy. Asi preto, že som bola na bicykli.

Po náročnom dni konečne relax

Akože dobrá akcia, spoznali sme seba navzájom, spoznali sme mesto, naučili sme sa praktické veci, ktoré sa nám zídu. Ale raz stačí :D.