V piatok si univerzita preverovala
originály našich maturitných vysvedčení a jazykových certifikátov
a osobných dokladov. Potom nás čakala ďalšia prednáška, a tá sa
týkala celkového štúdia a toho, že od nášho ročníka sa zaviedol najflexibilnejší
študijný systém, aký kedy mali. Rozdiel oproti minulosti spočíva v tom, že
v rámci študijného programu všetci študenti išli rovnakou cestou. To
znamená, že predmety, ktoré musia absolvovať, boli dané a museli ich
absolvovať všetci študenti. Prednášku viedla Siru :). Povedala nám, že teraz je na nás,
študentoch, na každom jednom z nás, aby sme si vybrali z predmetov
tie, ktoré chceme my sami. Prenáša to na nás viac zodpovednosti, ale aj
možností voľby. Lebo iba my najlepšie vieme, aké sny máme. Oni na univerzite
nám poradia, ako si ich splniť.
Zapáčilo sa mi aj to, že rovnako na
učiteľoch je ponechaný veľký kus samostatnosti. Pretože to, aké učebné metódy
zvolí, je len a len na každom jednom z nich. Preto si tak hovorím, že
klobúk dolu pred Minnou, že sa odhodlala dať dokopy 10 tímov po 6 ľuďoch, ktoré
skombinovala z dvoch rozdielnych fakúlt a fínskeho a nefínskeho
odboru a naviac to robí na základe výsledkov psychologického testu tak,
aby tie tímy boli čo najefektívnejšie. Je fakt dobrá.
Musím spomenúť jednu maličkosť :D.
V rámci svojej prednášky povedala Sira peknú vetu. Spomínala nejakú pani
z administratívy. A povedala nám „to je taká tá blonďavá pani“. :D
Akože bruneta nám prednášala snáď iba jedna alebo dve
a v administratíve to je podobné... Takže už sme hneď vedeli, koho
myslí :D.
Konečne aj po prvom týždni prišiel koniec
vyučovania a my sme sa vyšuchtali z budovy univerzity Niemi Campus
(jeden z viacerých kampusov) a namierila som si to k svojmu
bicyklu. Ako ho tak odomykám a premýšľam, kam sa vyberiem v rámci
krásneho slnečného popoludnia, zrazu ktosi pri mne stojí a prehovorí na
mňa, že aké mám teraz plány, lebo on má teraz dve hodiny voľna. Pozriem sa
a neverím vlastným očiam, Tommi. Hovorím, že chcem ísť na poštu, kúpiť si
svetlá na bicykel, a potom ešte uvidím. Ako ten socializujúcejší prvok
z nás dvoch hovorím, že budem rada, ak pôjde so mnou. (čo nebola až tak
moc úplná pravda, lebo bolo teplo jak sviň a ja som musela ísť teraz vedľa
bicykla a vedela som, že toho stihnem obehať oveľa menej, keď namiesto 10
minút sa budem tralalákať do centra pešo vyše pol hodiny) Tak sme si cestou
pokecali, teda väčšinou ja, nerozumiem, kde sa to vo mne berie a teda
nerozumiem ani to, kde sa to zobralo v ňom, že sme asi kamaráti. Okrem
iného konečne nejaký Fín nahlas povedal, že vlastne Fíni nemajú radi Rusko
kvôli tomu, čo im v minulosti urobilo. A dokonca mu ukradli bicykel!
A schuti sa zasmial (Fín???), keď som sa ho začudovane opýtala „to vo
Fínsku ti môžu ukradnúť bicykel???“ :D asi naivné, ale tak každý do novej krajiny
prichádza s určitou predstavou o tamojšej spoločnosti. Tieto dve veci
ma tak trochu vrátili späť do reality, že Fínsko je tiež iba obyčajná krajiny,
v ktorej žijú obyčajní ľudia. Iba sú trochu... predsa len iní :)
Keď sme kúpili svetlá a vybavili
poštu, povedal, že ide ešte do hudobného obchodu, potrebuje si niečo kúpiť. Tak
som išla s ním, vraj to nie je ďaleko. Btw. v Lahti nič nie je
ďaleko, okrem toho, že všade idete na bicykli, Lahti je fakt malé mesto. Prišli
sme do hudobného obchodu, dozvedela som sa, prečo je toľko druhov paličiek na
bubny (keď chcete poriadne tresknúť, potrebujete hrubšiu) a on, keďže
nenašiel, čo hľadal, išiel dopredu k pokladni spýtať sa predavačov.
Predavači boli dvaja. Jeden pán okolo 45 rokov a jeden mladý okolo 27,
o ktorom som Tommimu povedala, že ten vyzerá, akoby hral v nejakej
metalovej kapele. Tommi mi na to s Fínskou kamennou tvárou povie, že to je
bubeník jednej z tých kapiel, na ktoré v sobotu ideme. Mne padla
sánka a začala som premýšľať, či toto všetko je ešte normálne :D
Aktuálne je piatok večer. Mám za sebou
prvý, zoznamovací týždeň. Zajtra ma čaká Fast and Furious, súťaživá akcia
v tímoch. Okrem toho mi dnes prišla sms od tútora študenta Nursingu,
s ktorým som sa zoznámila v prvý deň, keď som sa pripojila ku skupine
Nursingu namiesto k svojej BIT. Pozval ma na nejakú párty, čo sa bude
konať v nedeľu poobede koncom septembra a organizuje ju miestna
cirkev pre medzinárodných študentov. Som na to zvedavá a určite tam
pôjdem. Inšpirácia je všade. Moje Rusky ani sem nechcú ísť. Nejaké
mainstreamové, nie? Ani metal, ani cirkev...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára