Konečne nastal deň, kedy som mala asi prvý raz
v živote naživo vidieť hrať Fínov hokej, a ešte k tomu ich bude môcť
byť na ľade naraz 12 :D. Pre mňa zážitok, išli sme na prvý ligový zápas
lokálneho hokejového klubu Lahti Pelicans. Kúpili sme si študentské lístky po 9
eur, nikto nepýtal žiadny doklad o tom, že ste študent. Veď keby ste
neboli študent, určite si nekupujete študentský lístok. Fínska logika?
Hrali „sme“ proti HPK. Štadión je pomerne
malý, ale ako všetko vo Fínsku, čistý, nepoškodený, veľa obchodíkov
s rôznym jedlom a nechýbal ani obchod so suvenírmi. Pripomínalo mi to
tak trochu nákupné centrum, tak dobre to tam všetko vyzeralo. Predovšetkým
čisto, čakala som, kedy uvidím niekde koberec na zemi.
Pekne napísané :D
Zo zápasu
Po zápase
Neviem, či to máme aj my na Slovensku, ale
Polina si kúpila hotdog s dvomi párkami. Ja som to u nás nevidela. Tu
si môžete vybrať.
V tíme Lahti Pelicans hrajú túto
sezónu dvaja českí hráči. Začali tu túto sezónu. Jeden je Michal Řepík 62
a druhý Tomáš Kudelka 88. Prvý menovaný mi urobil ohromnú radosť, lebo
hoci som tu len 2 týždne a 2 dni, patriotizmus už pracuje a ja som
nesmierne hrdo vyskakovala pri každom jeho góle, ktorých dal dokopy 4
a všetkým naokolo som hovorila, kto to je :D. Na hokej sme išli
v zložení Polina, Tasya, Tommi a ja. Tommi naviac zobral svojho
najlepšieho kamaráta Joonasa. Je trochu menej fínsky ako Tommi, ale iba trochu.
Ak chcete vedieť, ako vyzerá PR akcia vo
fínskom podaní, tak si predstavte, že odchádzate po zápase z hokejového
štadióna a pri dverách dostane každý jeden z vás do ruky vrecko
s chipsami. Ďakujeme firme Chips Ab Haraldsby, získali zadarmo reklamu na
mojom blogu :).
Keďže nasledujúci deň nás čakal koncert
troch metalových skupín v nejakom bare, išli sme z hokeja deň predtým
do toho istého baru, pretože sa v ňom hrala živá hudba ako nejaká príprava
na zajtrajší koncert. A tu sa začalo diať niečo, čo som fakt nečakala
a narušilo mi to všetko, čo som sa o pití doteraz naučila a načo
som bola hrdá. Takže. Ako asi vyzeralo, keď pil Tommi:
- Začal whiskey cola,
- Pokračoval fľaškou mexického piva Sol,
- Potom Joonas objednal shoty (blueberry so šľahačkou navrchu, má to nejakých 20%),
- Nato si doprial rum s kolou,
- Nasledovali dve pivá Karjalla po sebe,
- Zakončil to longdrinkom, ktorý v sebe obsahoval jeden diel koňaku a dva diely vodky Koskenkorva – toto volajú Jallovina (fakt hnusný nápoj :D) a zmiešané s kolou.
Joonas miešal rovnako divoko, ale úplne
iné nápoje. Ten prišiel s nápadom, že by sme mali ísť do jedného baru, kde
dávajú shoty po 2,50. Našli sme tam pri bare dvoch barmanov. Ako sa ukázalo,
jeden z nich bol Poliak, tak som s ním prehodila pár slov. On
v poľštine, ja v slovenčine. Druhý barman bol chlapík okolo 40 niečo,
ktorý sa najskôr spýtal, odkiaľ som. Keď som povedala, že Slovakia, tak sa
zatváril štýlom „aaaaa, to poznáááám“ a povedal „slivovica“, ale že mu
teda vôbec nechutí. Nato mi nalial vraj na ochutnávku (ale inak vlastne jeden
shot zdarma :D) typický fínsky shot s lékoricovou chuťou. Akože zlatá
slivovica! Toto bolo slané, nekecám, a silné a tuhé. Ale ďakujem.
Vyskúšali sme ešte zopár shotov a potom sme museli ísť, pretože bar už
zatvárali. Ale určite sa oplatí ísť tam. Úplne úžasné sú tie shoty so
šľahačkou, majú ich niekoľko druhov.
Shot so šľahačkou
Chceli sme ísť do tanečného klubu
a bolo treba ukázať svoje ID. Vtedy Joonas zistil, že stratil peňaženku.
Mimochodom Tommi stratil v utorok platobnú kartu. Je to iba náhoda alebo
si Fíni na peniaze moc nepotrpia? :D Celkovo sa Joonas tváril, keď hľadal
peňaženku po okolí, asi ako keď ja kupujem rožky. Žiadne
emócie. Nakoniec sa peňaženka našla, chýbalo v nej nejakých 20 eur, inak
ostatné zostalo. Asi si to nechala skupinka mladých ľudí v čiernom, ktorí
ju akože našli :). Nakoniec
sme si trochu zatancovali a potom sme to zhodnotili, že domov.




Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára