Služby pre študentov

Ani som si nemyslela, že študent môže toho toľko potrebovať a vyžadovať takú starostlivosť, ako som sa dozvedela. Počas druhého dňa popoludní sme mali prednášky od psychológa cez podporu v štúdiu až  po športové potreby a študentského pastora. Myslí sa skutočne na všetko. Ale poporiadku, lebo zopár vecí stojí za zmienku.

Náš univerzitný psychológ Simo je fasa chlap, z ničoho si problémy nerobí, ani vy by ste si nemali. Je vám mizerne? Tu je zopár krokov, ktoré treba prejsť, ak máte psychický problém a chcete sa k nemu (Simovi) dostať:

1.       Počkajte do rána, možno to prejde.

2.       Obvolajte všetkých kamarátov, ktorých máte tu

3.       Obvolajte všetkých kamarátov, ktorých máte doma (vo svojej krajine)

4.       Obvolajte rodinu

5.       Kontaktujte svojho tútora

6.       Vyhľadajte si informácie na internete

7.       Napíšte e-mail psychológovi, že chcete sedenie

8.       O 4 týždne máte termín :D

Ja myslím, že na to ide dobre...

Jarkko, čo s nami v prvý deň cvičil, nám porozprával, čo všetko môžeme cvičiť a s kým.

Juha nám porozprával o veciach, o ktorých som fakt netušila, že sa dá rozprávať. Tu sa musím trochu zastaviť. Fakt je tu pre nás, ak budeme potrebovať naučiť sa, ako sa učiť, ako čítať, ako si organizovať štúdium, aby sme všetko stíhali a zvládali, ako produkovať text, ako sa vo všetkom, čo nám nejde, rozvíjať. A ten sa s tým nehrá ako Simo, k nemu môžeme len tak prísť, že zaklopeme na dvere. Kedykoľvek. A aby ste vedeli – knowledge môže znamenať úspech na 96%, hardwork na 98%, ale attitude na 100%. On na to došiel takou srandovnou metódou, nechce sa mi ju tu popisovať, mne sa páči ten výsledok :).

No a inak nás tu všetci seriózne pripravujú na to, že určite príde depka. Jednak je to o tzv. kultúrnom šoku. Vraj ide o to, že po období nadšenia zo všetkého „iného“ nám zúfalo začne chýbať všetko „naše“. Vraj to je taký pád, potrvá asi 2 týždne. Máme naň byť pripravení. Môžeme zostať tak deň-dva v posteli, ale nie dlhšie. A keď to celé zvládneme, tak už nám bude zase iba dobre a budeme silnejší. O dva dni neskôr na inej prednáške sme dostali radu, že určite príde depka na nás v zime. Keď bude slnko vychádzať 10.00 a zapadať 14.00. Máme si nakúpiť vitamín D a jesť 30 mg denne. Ale zato v lete je to tu juchuchu, lebo slnko vychádza 1.30 a zapadá 23.30. Ale čo nás trápi leto, keď v lete budú prázdniny... :D

Popoludní v ten istý deň pre nás, zahraničných študentov, bola pripravená hodinová recepcia na radnici mesta Lahti. Bolo to skvelé, prišli iba tí študenti, ktorí mali záujem. Zhromaždili sme sa vo veľkej miestnosti, kde uprostred bol veľký stôl a na ňom pripravené občerstvenie pre nás. Pani druhá viceužneviempresnečo nás privítala v Lahti, povedala nám zopár slov o meste a radnici a potom nás vyzvala, nech sa napapáme a dáme si niečo na pitie. Na papanie bol pripravený čerstvý zeleninový šalát, cestovinový šalát s lososom a kurací koláč. Na pitie nám do vínových pohárov naliali jablkového džúsiku :). Dôvod bol taký, že hoci táto tradícia trvá ešte len nejaký piaty rok, tak skúsenosť je taká, že sa im študenti na radnici ožrali, a to si ani mesto, ani univerzita nechce zobrať na zodpovednosť :D Po tom, ako sme sa napapali a napili, išli sme si sadnúť do miestnosti, kde pracujú poslanci. Bola krásna, na stenách viseli podobizne predošlých primátorov mesta, vyskúšali sme si, ako sa sedí na poslaneckých stoličkách, a dostali sme priestor na otázky a odpovede. Okrem iných tém sa jeden vietnamský chlapec opýtal, koľko poslanci zarábajú. Multi-kulti v praxi :D. Pani vice.... sčervenela a nejako sa z toho vykoktala, ale mala čo robiť, aby to ustála. Všetci Aziati zo zásady zisťujú váš vek a príjem, u nich je to bežná súčasť kultúry, ako mi povedala moja čínska kamoška Jenny. A naviac – ďalšia bežná vec medzi Aziatmi – zvyknú si vybrať jedno anglicky znejúce meno, a toto meno prijmú za svoje krstné meno, ktorým sa predstavujú ľuďom a nechajú sa tak volať. Preto som sa spoznala okrem Jenny aj s Jamesom z Číny a ktovie, na koho ešte natrafím. V skutočnosti sa tak určite nevolajú :).

Študenti na pracovisku poslancov

Pracovisko poslancov

Jenny a ja na pracovisku poslancov

Jenny, pani viceniečo a ja

Cestou na radnicu sme sa s mojou čínskou kamoškou študujúcou Nursing Jenny rozprávali o fínčine. Ona vypozorovala, že keď niečo po fínsky prečítam, tak to znie fakt dobre :D. Hovorím jej teda, že výslovnosť vo fínčine a slovenčine je zhruba rovnaká. Vyslovuj ako čítaš a keď hovoríš „r“, tak ho povedz poriadne. Nato ona hovorí, že je to pre ňu problém, lebo čínsky jazyk má také „r“, no, ešte menej výrazné ako angličtina. Tak sme zistili, že ona vlastne vôbec nevie vysloviť „r“ a rozhodli sme sa, že ju to naučíme. Celkom bola šikovná a fakt si myslím, že sa za svoje „rrrrr“ nemusí hanbiť ani Slovensku. V súvislosti s týmto „erkovým“ fenoménom som jej spomenula, že na Slovensku mnoho ľudí trpí problémom, že nevie „r“ vysloviť poriadne, a že mnoho detí musí chodiť k logopédovi, aby sa to vôbec naučilo. Bola z toho pekne prekvapená :). Ale úplne ju dostalo, keď som jej povedala, že mne, keď som bola malá a nešlo mi vysloviť „r“, strihali takú tú blanku pod jazykom, ktorá spája jazyk so spodnou časťou dutiny ústnej, a to mi pomohlo :D. Dúfam, že si teraz o Slovákoch nemyslí, že sme barbari...