Pokračovanie prvých kontaktov

V prvý deň sme mali dostať základné informácie aj o tom, čo nás čaká v rámci nášho študijného odboru, konkrétne môj odbor je Business Information Technology (asi 20 ľudí z celého sveta a Fínska). Okrem neho zahraničný študenti študujú buď International Business (asi 90 ľudí hlavne z Ruska a hlavne mladé nafúkané nepriateľské Rusky, česť úžasným výnimkám, ktoré som mala šťastie spoznať) alebo Nursing (asi 30 ľudí, hlavne Afrika, Ázia...).

Našla som si svoju učebňu, kde už sedelo zopár mladých (akože keď poviem mladých, tak myslím fakt mladých) mužov (budúcich) a sadla som si na jedno z voľných miest. Bola to počítačová učebňa, každý mal pred sebou veľký LCD monitor, v ktorom sa mohol obdivovať až do príchodu ďalšieho účinkujúceho, v tomto prípade našej tútorky učiteľky. Volá sa Minna a pripadá mi vkuse, akoby ju niečo pred 5 minútami vyplašilo. V rozpore s tým zvykne na nás hovoriť štýlom „uspávač hadov“. Je strašne zlatá, ochotná, nápomocná, priateľská, taká malá štíhla blonďavá Fínka. Človek ju nemôže nemať rád. Ešte pred jej vystúpením prišla do triedy naspídovaná Vietnamka z Lahti Entrepreneurship Clubu, ktorý pre nás pripravil na nadchádzajúcu sobotu párty s názvom Fast and Furious, kde budeme hrať a súťažiť a snažiť sa zistiť, že vlastne každý z nás chce založiť úspešnú firmu. Oni konkrétne poskytujú informácie, kontakty s ľuďmi, ktorí majú s podnikaním bohaté skúsenosti a podnikajú v Lahti a okolí. A naviac nám umožnia pracovať na projektoch, na ktorých si to všetko môžeme vyskúšať v reálnom svete. Pár dní po párty budú robiť nábor nových členov. Normálne nalomili moju doterajšiu predstavu o mojom budúcom odbornom smerovaní :D.

Keď skončila naspídovaná Vietnamka, prišla naša zlatá Minna. Po pár vetách nám povedala, aby sme sa rozdelili do skupín, že budeme diskutovať. No okej, tak som sa ocitla v skupine so štyrmi malými, predpubertálne vyzerajúcimi Vietnamcami, ktorí sa pekne usmievali a pozerali na mňa :D. Potešilo... Cítila som sa ako strýko Držgroš so svojimi tromi synovcami, ibaže ja som mala o jedného viac. Za úlohu sme mali napísať svoje prvé meno, naučiť ostatných, ako ho vyslovovať, predstaviť seba, krajinu, z ktorej pochádzame, nakresliť mapu našej krajiny a označiť susedov z každej strany. A povedať  o svojich záľubách. Prvý sa volal Hung, druhý Huy, tretí Phong a štvrtý Kiet. Hung vytiahol device, na ktorom online ukázal, kde sa Vietnam nachádza, takže z kreslenia nebolo nič. Povedal niečo o krajine, o svojich záľubách a išla som sa predstaviť ja. Povedala som, že sa volám Lenka a čakala som zvraštené obočia a otázku „ako?“, namiesto toho prekvapili oni mňa, keď na to spokojne zareagovali „ahaaaaa, ako tá speváčka!“ ... V prvom rade mi napadlo, že poznajú Lenku Filipovú, tak som sa spýtala, akú speváčku majú na mysli, nechcelo sa mi veriť. Vysvitlo, že ide o austrálsku speváčku populárnu v Číne. Ale stále sa mi nechce veriť, musím to vygoogliť. Svoju krajinu a jej susedov som našla na Hungovom device. Ostatní povedali mená a záľuby a keďže o Vietname už porozprával prvý synovec, tak nejak nebolo o čom. Zrazu ma Hung prekvapí  otázkou „a máš už stiahnutý všetok software, ktorý budeme potrebovať?“. Tak sa naňho prekvapene pozerám, že o žiadnom neviem. On začal, že minimálne taký a taký a ešte taký, pretože my v škole budeme robiť na softwari, ktorý je v škole, ale doma nebudem mať na čom. A že on pozná bezpečné stránky, tak mi stiahne všetko, čo budem potrebovať. Hmmmm, tak tento kontakt sa mi bude hodiť :D

Po tejto zaujímavej skúsenosti sme išli do mesta. Akože noví zahraniční študenti s tútormi, študentmi, ktorí už minimálne rok v Lahti študujú. Keďže som sa nejak nevedela zorientovať a skamarátiť s ľuďmi z môjho študijného odboru, skončila som s ľuďmi z Nursingu a strávili sme spolu peknú hodinku-dve behaním po meste. Keď to tak môžem zhodnotiť, tak najlepšie sa cítim s ľuďmi z Nursingu, sú všetci strašne pohodoví, nič neriešia, je s nimi fajn.

Keď som po celom prvom dni prišla unavená do svojej izby, šťastná som sa uložila na svoj vyfučaný matrac a uvedomila som si, že „a zajtra zas...“