Prvé kontakty so školou

Hoci sa mi moc nechcelo, ale nakoniec nastal deň, kedy som musela ísť do školy

Do školy som išla na bicykli so svojou spolubývajucou, Ruskou, ktorá sa volá Tasya a je z Petrohradu. Je veľmi priateľská, ale skoro vôbec sa nevie bicyklovať. Prejavuje sa to tým, že občas atakuje svojím predným kolesom moje zadné koleso za jazdy, alebo obchádza ľudí, akoby ich chcela možno zraziť, možno obísť, alebo pred prekážkou radšej takmer spadne akoby ju mala obísť. Ale teda je fakt veľmi milá. Rusi mi tu príliš milí neprídu. Ale tiež, ako ktorí.

Počas prvého týždňa je naplánované naše oboznamovanie sa s Fínskom, univerzitou a zoznamovanie sa navzájom. V prvý deň teda pred školou zaparkujeme naše ruské tátoše a ideme na to. Zoznamovací týždeň začíname v akejsi centrále v strede mesta, ktorá sa volá Fellmania. Je to krásna, moderne vyzerajúca a moderne zariadená budova, ladená dozelena a dobiela, príjemná. Pri príchode prejdeme registráciou a ideme do auly. Je krásna, supermoderná, poschodová, dokonalá. Každý študent má na svojom mieste k dispozícii elektrickú zásuvku na nejaký device, čo si priniesol so sebou. Občas sa nájde aj zásuvka na sieťový kábel, ale ak máte wifinu, kábel  nepotrebujete.

Fíni sú veľmi citliví na to, či prídete načas alebo meškáte. To znamená, že napriek tomu, že je to náš úplne prvý deň, začíname presne načas. Ako som počas prvého, ale aj nasledujúcich dní zistila, mohli sme sa už od začiatku tešiť na sériu skutočne zaujímavých privítacích prednášok, ktoré nám zábavnou (dve hodiny sedíte bez pohnutia a na konci sa čudujete, prečo prednášajúci už končí) formou sprostredkujú tie najdôležitejšie informácie, ktoré nám majú uľahčiť náš nový život v novej krajine.

Ako prvá nás privítala prezidentka celej univerzity, milá pani v strednom veku, ktorá nás (ale asi hlavne tých početných 17-18 ročných Vietnamčekov) šokovala tým, že vo Fínsku sa všetci oslovujú iba menom, preto aj ona je pre nás všetkých Outi. Ako sme sa dozvedeli z prenášok počas ďalších dní, nijako sa tým neznižuje úcta voči tomu druhému (po našom – vážia si druhých nie preto, ako ich oslovujú, ale ako ich rešpektujú). Toto oslovovanie krstnými menami je bežné nielen vo Fínsku, ale aj vo Švédsku, Nórsku či Dánsku. Ako nám neskôr povedala naša tútorka učiteľka, ona ani nevie, ako sa niektorí jej dlhoroční kolegovia volajú priezviskom :). Ak mám zhrnúť, čo nám Outi povedala, tak to bolo všeobecné zhodnotenie toho, akým štýlom sa na tejto univerzite študuje. Počas ďalších dní sa všetky jej slová začali potvrdzovať, keď sme sa začali dozvedať, aké úlohy nás na ktorých kurzoch čakajú. Myslím, že nekecala. Tak stručne:

• Tímová práca je na prvom mieste, ak ako tím držíte pokope, dosiahnete lepšie výsledky,
• Tvorivé prostredie podporuje tvorivosť v ľuďoch, preto po tom, ako skončia naše hodiny v učebniach, môžeme sa ísť posadiť do priestorov, kde sa môžeme vyvaľovať podľa toho, aký kus divotvorného nábytku na vyvalenie nájdeme a vyvalíme sa, nemali by sme vkuse sedieť iba na stoličkách,
• Prezradila nám tiež, že predtým boli verejné financie univerzitám prideľované podľa počtu študentov (poznáme zo Slovenska… nábor bez prijímačiek a podobne…), ale už sa to zmenilo, a každá univerzita dostane toľko peňazí, koľko si zaslúži podľa výsledkov, aké dosahuje na poli vzdelávania a vedy,

Po tom, ako sme dostali seriózny úvod, nacupital vyjuchaný mestský poslanec, nejaký 27-ročný fínsky vyzerajúci Eero. Priezvisko nepotrebujete, ste vo Fínsku. Keďže používa Windows na notebooku, na ktorom mal uloženú prezentáciu, a Windows pred odchodom začal spúšťať aktualizácie ako taký Windows, tak poslanec Eero improvizoval, nemal žiadnu prezentáciu pre nás, tak sme to zvládli s wikipédiou a googlom. Všetko online, všetko na veľkom plátne pred nami. Nezabudol vychváliť mesto Lahti, ktoré je vlastne taká priemerná Žilina ibaže vo Fínsku, ale:

• Ako jediné mesto vo Fínsku majú v prvej lige hneď tri športové kluby – basketbal, hokej, futbal
• Keď budeme chlastať pivo, máme kupovať fínske, ešte lepšie lokálne Lahti pivo, takže iba Karjala (vraj najlepšie), Lapin Kulta (to má čosi spoločné s Laponskom) a Teerenpeli,
• A potraviny lokálne Oululainen. Vraj.
• A dostali sme inštrukcie, ktoré nám boli v nasledujúcich dňoch neustále opakované od fínskych učiteľov – Fíni sú najskôr tichí, ale oni sú vo vnútri milí, len sa tak netvária, tak na nich máme pritlačiť a uvidíme, akí sú priateľskí. A fakt sa nám všetky tieto legendy o Fínoch od Fínov v každodennom živote potvrdzujú :D,
• A na záver krásna myšlienka – vo Fínsku môžete hovoriť s kýmkoľvek, s kým chcete (myslené postavením), či už v súkromnej sfére alebo verejnej, a bude s vami jednať rovnocenne.

Ďalší človek, čo nás prišiel ohúriť hneď v prvý deň, bol HR riaditeľ skupiny Peikko Group Corporation, úspešnej firmy pôsobiacej v oblasti stavebníctva a konštrukcie, ktorá vznikla a vyrástla v Lahti. Povedal tiež peknú myšienku – Succes is better when it´s a way of life.  Pustil nám pekné video, ktoré zachytávalo celý príbeh spomínanej firmy, od jej vzniku niekedy v 60-tych rokoch až po súčasnosť. Máme  ich vraj aj na Slovensku :-o. Tak už viem.

Na záver prvého dňa prednášok sme mali dostať zopár teplých slov od niekoho, kto neprišiel, tak sa pred nás zrazu postavil mladý muž. A povedal, aby sme sa všetci postavili. Tak fajn.  Pustil relaxačnú hudbu a asi 20 minút nám predcvičoval rôzne relaxačné cvičenia spojené s načerpávaním energie a dýchaním a zavretými očami, a my sme síce vôbec nechápali, čo sa deje, ale všetci sme poslušne cvičili :D. Bol to zábavný zážitok. 140 vyhúkaných ľudí z celého sveta, ktorí sú prvý raz v živote pokope, cvičí relaxačné cvičenia, máva rukami a nohami a načerpáva energiu z vesmíru. Aspoň sme nadviazali prvé kontakty, keď sme sa so susedom nechtiac navzájom fackovali :D.

Nasledoval obed, ktorý pre študentov stojí  2,60 eur v školských jedálňach. V ponuke je vždy jedno vegetariánske jedlo, jedno ľahké jedlo (polievka alebo šalát) a jedno špeciálne jedlo (ešte som to príliš nepreskúmala, čím je špeciálne) a dve štandardné jedlá. Ako sme v prvý deň zistili a časom nám aj bolo povedané, Fíni jedlá príliš nedochucujú :D ...

Popoludní sme sa rozdelili a išli sme sa oboznamovať s našou budúcnosťou každý podľa svojho študijného oboru.