BIT to sme my

Štvrtok bol ďalší deň nabitý informáciami. Čím ďalej, tým viac tieto informácie nadobúdajú praktický charakter, a ja si začínam pomaly uvedomovať, ako nenápadne a postupne prechádzajú zo štýlu „vítame vás“ na štýl „toto sú vaše budúce povinnosti“. Fakt to všetko ide nejako plynule a postupne, vôbec sa necítite, že by to bolo na vás prirýchlo, alebo že by vám chýbali informácie, ktoré ste podľa vás mali dostať skôr. Všetky sme dostali.

Presunuli sme sa prvý raz do budovy Fakulty technológie, na ktorej bude náš odbor „BIT“ (Business Information Technology) reálne fyzicky a aj tematicky a prakticky študovať. Hneď zrána ma šokoval môj zatiaľ asi najlepší kamoš z našej študijnej skupiny (stále sa medzi „svojimi“ neviem cítiť tak dobre, ako medzi ľuďmi z International Businessu alebo Nursingu). Tommi si sadol do lavice hneď za mnou! :D Na Fína sa strašne prekonal. Ale nepovedal mi nič a tváril sa, že ma nevníma. Ale našťastie máme za sebou zopár prednášok, tak som vedela, že to asi malo byť gesto priateľstva :D. Rešpektovala som jeho ticho.

Hneď z úvodu nášho fungovania ako skupiny BIT osobitne sme zistili, že nám akosi nefunguje systém, s ktorým sme mali dopoludnia pracovať. Naša zlatá tútorka učiteľka Minna vyplašene gúľala očkami a snažila sa urobiť všetko, čo jej len napadlo, že by mohla ešte skúsiť. Moc toho nevymyslela. Ale aspoň čosi sa preklikať dalo. Potešilo ma, že podobné veci sa nestávajú len na Slovensku a že Fíni nie sú až takí dokonalí :D. Z hodiny som musela bežať domov do bytu, pretože mi doviezli posteľ, matrac a nočný stolík. Neviem, či si dokážete predstaviť ten pocit, keď po týždni na zemi na nafukovacom matraci, si zrazu sadnete na posteľ a notebook si položíte na stolík. Čosi úžasné. J Pri preberaní nábytku sa pýtam mladého muža a dievčiny, ktorí mi posteľ doviezli a doniesli až do izby (áno, jeden z dvojice sťahovákov bola žena, resp. mladé dievča :), aj keď taká riadna baba, ale predsa len žena...), čo mám podpísať. Oni, že nič. A s úsmevom veselo odcupitali. Okej, tak nič... Odovzdali mi zopár kusov nábytku a nepotrebujú odomňa podpis, že som to prevzala. Dobré. Toto by na Slovensku neprešlo.

V súvislosti s kupovaním nábytku ma pobavili dve veci :). Jedna vec, keď mi moja tútorka študentka Ruska Anni ukazovala, kde sú aké predajne, tak obchod Jysk (ktorý máme aj na Slovensku), volá Jusk :D a rovnako to volajú aj ďalší Rusi... A ďalšia vtipná vec sa mi stala v spomínanom „Jusku“, keď som si kupovala vankúš a obliečky na posteľ. Oslovila som predavačku, mladé dievča. Hovorím si, že veď všetci vo Fínsku hovoria anglicky, hlavne mladí ľudia. Nevedela ani zaťať, ale zato sa na mňa milo usmievala a odpovedala mi po Fínsky. Hovorím jej po anglicky a posunkami, že mrzí ma to, ale nerozumiem jej. Tak sa ku mne otočila, pridala na volume a pomalinky krásnou fínčinou mi to nahlas celé zopakovala. Verte mi, nezaberá to :D ani keď my, Slováci, hovoríme pomaly po slovensky na cudzincov, ani keď cudzinci pomaly a hlasno hovoria na nás napríklad po fínsky.

Popoludní v ten istý deň sme ešte dostali zopár veľmi zaujímavých informácií ohľadne možnosti ísť študovať do zahraničia :D. Áno, aj my zahraniční študenti, máme možnosť využiť program a stráviť jeden alebo dva semestre na spriatelenej univerzite v zahraničí. Naša univerzita má takýchto univerzít 65 v 33 krajinách sveta. Slovensko medzi nimi nie je. Na väčšine z nich výmenní študenti študujú v angličtine, ale na niektorých, napríklad v Chile, sa študuje v inom jazyku, napríklad v španielčine. Ak sa vaše kroky vydajú smerom do zahraničia, budete dostávať od univerzity vreckové v závislosti od toho, v ktorom kúte sveta študujete. Môže to byť od vyše 200 eur až do vyše 1000 eur mesačne.

Takisto prax, ktorá je v trvaní 5 mesiacov a je povinná v treťom ročníku, môžeme absolvovať buď vo Fínsku alebo v zahraničí. Ak sa rozhodneme pre zahraničie, dostaneme zaplatené aj niečo od cez 300 eur mesačne až do vyše 1000 eur mesačne, od školy, ak som správne pochopila.

Okrem toho raz do mesiaca pre náš škola organizuje Coffee Break, to znamená, že od 11.30 do 12.30 jeden deň každý mesiac sú pre nás, študentov, bez prítomnosti kohokoľvek iného, pripravené na jedenie čokoládové koláčiky (mohli sme si vybrať aj iné, ale my sme chceli čokoládové, tak sa bude pokračovať v tradícii čokoládových) a k tomu čajík a káva. A pokecať, postretávať sa so známymi tvárami, oddýchnuť si na chvíľu. Pozýva škola.

Zopár praktických informácií na záver nemohlo byť na škodu. Týkali sa toho, ako sa máme obliekať v zime, toho, že keď si dáte na mihalnice maskaru, vyjdete von a vrátite sa dnu, tak ako vám maskara vonku zamrzne, tak sa vám po príchode dnu roztopí a budete vyzerať ako škaredý klaun. Inak jeseň je tu vraj teplá, iba nula stupňov do novembra :). Že dík.

Keďže naša tútorka Minna je osoba vysoko zapálená pre vec a neskutočne ochotná, dali sme si popoludní ešte jedno stretnutie. Dozvedeli sme sa na ňom, ako vo Fínsku vyzerá to, keď sa povie, že vysokoškolské štúdium bude prepojené s praktickými skúsenosťami. Ak by ste čakali, že niekedy v 3. ročníku v rámci svojej záverečnej práce začnete navštevovať nejakú lokálnu firmu a konzultovať s nimi, tak ste teda riadne vedľa. Vo Fínsku sa s vami nehrajú a už od prvého ročníka od začiatku prvého semestra dostanete nasledujúce zadanie:

• Vytvoríte tímy. Tento predmet bude vyučovaný spoločne zahraniční študenti BIT a fínski študenti Information Technology z Technologickej fakulty. V jednom tíme budú vždy dvaja zo skupiny zahraničných študentov BIT a štyria zo skupiny fínskych študentovi Information Technology.
•           Do tímov budeme rozdelení na základe výsledkov psychologického testu, ktorý sme si všetci povinne mali urobiť. Minna to má premyslené, fakt šikovné. Test som si urobila, som Executive, uvidím, čo mi to prinesie do života :D. Ostatné role, ktoré by mali byť v tíme zastúpené, sú Analyst (mala som rovnaké percento ako Executive, ale vraj Analyst nie som), Team Player, Expert, Completer, Driver, Innovator, Explorer, Chairman.
•           Tímy majú za úlohu nájsť firmu, zorganizovať u nej stretnutia, zanalyzovať určitú oblasť, ktorú práve študujeme na univerzite, identifikovať v nej chyby a nedostatky a navrhnúť opatrenia.
•           Projekt trvá celý rok. Záverom je vypracovaný ucelený dokument, ktorý sa posiela firme na odsúhlasenie, či v ňom nie sú vecné chyby. Nakoniec sa celý projekt odprezentuje pred celou fakultou (len náš ročník).

Akože deň (týždeň?) plný prekvapení pokračuje... Vraj niektoré vyučovacie hodiny budú prebiehať s týmito študentmi vo fínčine. Teším sa na to... Kockaté hlavy z Fakulty technológie a fínčina. Existuje ešte horšia kombinácia?

Večer ma prekvapil zase Tommi. Keď som večer v izbe trávila čas online v komunikácii hlavne s blízkymi dušami na Slovensku, prišiel mi na facebook friend request. Mne, ale aj všetkým ostatným, teraz stále nejaké chodia, ako sa všetci zoznamujeme. Poslal mi ho Tommi. Takmer som začala pochybovať o tom, či je Fín :D. Dokonca mi napísal, že ahoj. A nič. Tak som mu niečo odpísala. Nakoniec z našej nasledujúcej konverzácie vyplynulo, že on teda zistil, koľko stojí lístok na hokej (13 eur na jeden zápas bez zľavy) a či teda chcem ísť. Tak vravím, že jednoznačne, tak budúci piatok pôjdeme. Dohodla som, že pôjdu aj tri Rusky (nejako sa to okolo mňa začína nabaľovať pohodovými babami z International Businessu pochádzajúcimi z Ruska, ale nesťažujem si, naopak) – Tasja, Polina a nový náš prírastok Anna z Petrozavodsku.

Okrem toho mi Tommi poslal link na koncert troch lokálnych, ale kvalitných, metalových kapiel. Bude to v rockovom klube s dlhoročnou tradíciou a vstupné bude za 7 eur, pivo tam stojí 3,60. Vypočula som si, čo hrajú, lebo doteraz som ich nepoznala. No... tak toto môže byť dobrá akcia :D

Tommi mi povedal, že v tomto klube začínali na 100% všetky známe aj svetoznáme kapely, ktoré pochádzajú z Lahti alebo okolia. Vrátane Korpiklaani.

No, ak to mám zhrnúť, tak mám pocit, že sa všetky moje sny rozhodli, že sa mi proste musia splniť, lebo to už nevydržia. Pred odchodom do Fínska som totiž snívala o tom, že určite vo Fínsku musím ísť na fínsky prvoligový hokejový zápas a že by bolo úžasné ocitnúť sa priamo vo Fínsku na nejakom koncerte nejakej fínskej metalovej skupiny. Ale že tak skoro po príchode... Je to proste úžasné.